Máme doma návštevu. Mamina robí vtáčie mlieko. Povedala mi,nech jej vyšľahám vajíčko, že jej ho treba. Dala mi do ruky mixér a poslala ma do izby,vraj nech neruším. Návšteve to bolo ešte smiešnejšie než mne, ale poslúchla som. A tak teraz jednou rukou mixujem a druhou píšem. Sedím v posteli s mixérom a snehom. Hotovo. Oblizujem metličku a mám penu aj na nose. Vyzerá to, že niektoré veci zo zoznamu vecí, čo nedokážem a ostatní áno, nikdy nevyškrtnem.
Kulinársky záčitok z dneška- krupica so šľahačkou. Sú tu deti. Tak im mamina uvarila krupicu. A keďže kúpila šľahačku ku kávičke a deti majú šľahačku najradšej na svete... Adam povedal, že ešte nikdy praženicu so šľahačkou nejedol. A že to ani nie je strojček keď ho nevidno, lebo to sa neráta. A že či im pustím simpsonovcov. Keď boli malí, bolo s nimi viac zábavy. Teraz majú 5 a 7 a už si nechcú ani kresliť. Tá dnešná mládež...
A potom to dokreslím. Ako sa tak nato pozerám, čím nižšie, tým menšie obrázky. Niečo s tým treba spraviť.
Keď som dnes šla zo školy, stretla som ďalších robotníkov. Títo už vedeli ako na to s lopatou /nehádzať, nekopať, opierať/. Okrem toho som hľadala štvorlístky. Dnes som nenašla, ako hocikedy inokedy, keď som hľadala. Niektorí ľudia hľadali raz a sťažujú sa, že nikdy nenájdu.
"Agáta, už ma štveš s tým, ako vždy nájdeš štvorlístok! Ja nikdy nenájdem, keď hľadám!"
Tak to nie je len so štvorlístkami. Ľudia vôbec nevedia,koľko času strávim s očami zapichnutými v ďateline, všimnú si iba každý miliónty krát, keď nájdem. To je také ľudské.
Okrem toho sa mám dobre. Vyjedám lyžičkou vtáčie mlieko z pohára a počúvam The Staves. Niektoré dni sú od rána až do večera celé pretkané šťastím. Dnes je. Aj keď som pokazila chémiu. Som celkom šťastná. Svet je fajn miesto. S vtáčím mliekom, novými zámkami na skrinke a západmi slnka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára