Rozprávka

Kde bolo tam bolo, za všetkými horami a za všetkými dolami na malom neekologickom sídlisku žila jedna princezná. Nevyzerala ako princezná, ani sa tak nesprávala, ani tak nežila. Vlastne to ani žiadna princezná nebola, ale nejako bolo treba začať.
Tak si vám táto princezná urobila pohodlie a pustila sa do svojej najobľúbenejšej knižky, keď tu zrazu sa zjavila kráľovná, ktorá sa chystala piecť kysnutý koláč.
"Agátka, dcérenka moja ľúbezná, bola by si ochotná pomôcť svojej kráľovskej matke? V našej urodzenej chladničke už nenachádzam ani kúsok droždia..."
"Ach pravdaže, Vaše veličenstvo!" nepovedala princezná, pretože vôbec nebola ochotná opustiť Yossariana kvôli kúsku droždia. Ale rodičia sú rodičia a koláč je koláč, tak sa vybrala na dobrodružnú cestu výťahom do v pivnici (hneď vedľa žalárov)  umiestneného obchodíku. Všetko bolo celkom v poriadku, až kým sa princezka nevybrala naspäť domov. Nemala kľúče z výťahu a tak musela prejsť na prízemie. Privolala si výťah. Výťah prišiel. Nanešťastie, bola v ňom teta, ktorá išla do suterénu. "Dobre," povedala si princezná, "počkám, kým výťah príde naspäť."
Výťah však naspäť neprišiel, pretože vynechal jej poschodie a vybral sa niekde do výšin. Princezná opäť čakala, kedy sa vráti a ona bude môcť pokojne nastúpiť. Čo čert nechcel, vo výťahu bol ujo, ktorý sa rozhodol ísť do obchodu. Že nech počká, kým dolu vystúpi. Medzičasom sa vytvorila štvorčlenná skupinka ľudí čakajúcich na príležitosť na prízemí. Ujo dolu vystúpil a výťah konečne dorazil prázdny na svoje miesto. Princezná s ďalšími troma obyvateľmi zámku nastúpila. Traja obyvatelia zámku stisli štvorku. Vystúpili na svojom poschodí. Dvere sa zavreli, princezná stlačila päťku, ale už bolo neskoro. Teta, čo pred tým išla do obchodu, teraz šla z obchodu a privolala si výťah do podzemia aj s princeznou. Princezná sa začala smiať a búchať si hlavu, prečo nešla pešo, už by bola doma s Yossarianom a jeho priateľmi.

Doma po desaťminútovom prekonávaní piatich poschodí princezná porozprávala Jej jasnosti matke o svojich výťahových trampotách. "Aspoň si máš o čom napísať na blog" odvetila kráľovná a vášnivo popri tom miešala cibuľu do kapustnice. Večer prídu domov ostatné princezné, samozrejme, ako v správnej rozprávke kráľ a kráľovná majú tri dcéry a tie staršie šli do sveta na skusy. Dcéry zbožňujú kapustnicu.

Princezná Agáta sa zavŕtala do Hlavy XXII (keď už nevŕta v žiadnej inej), keď sa v jej komnate ozval hlas kráľovnej: "Agátka, je mi to veľmi ľúto... Ale... Už nemáme mlieko. Druhý krát sa ti to už nestane, sľubujem.". Princezná sa div že srdcervúco nerozplakala.

Mária z rodu Kováčových sa zatvárila veľmi prekvapene, keď zbadala princeznú opäť vo svojom prenajatom obchodíku.
"Azda ste niečo zabudli, keď ťa zase poslali?"
"Mlieko," odvetila princezná a tento krát bez väčších komplikácií prišla do zámku s mliekom pod pazuchou.

Keď sa princezná zas začítala, kráľovná prišla s veľmi vážnym výrazom: "Múka." rečie.
Princezná si vzdychla, odvetila: "Do tretice všetko dobre...", potešila sa, že tu nie sú skauti, ktorí by jej dali výzvu a vošla do výťahu. Keď prišla k obchodu Márie z rodu Kováčov, dvere boli zamknuté. Agáta mala veľmi neblahý pocit, že to sa vlastne ani nedeje, lebo toto je úplne ako rozprávka a ona je len postavička, pretože keď sa niečo stalo tretí krát, prišiel zvrat. Šla sa prezliecť (lebo azda nepôjde po ulici v domácom, vôbec nestretla vo výťahu viac ľudí ako vonku). Keď stretla v kuchyni kráľovnú, ktorá o absencii múky ani len netušila, jej jasnosť len smutne pozrela na princeznú, potom na prázdnu fľašu od oleja a potom zas na princeznú. Princezná šla kúpiť olej a múku do neďalekého kaštieľa a všetko bolo v poriadku. Kráľovná dcére sľúbila, že už od nej dnes nič nebude chcieť. A potom, že nech oškrobe zemiaky. Že to nechce kráľovná, ale kráľ. Celkom pekne ju preľstili, vidno, že Brozovci.

Princezná oškrabala všetky zemiaky, čo mali doma a potom začala písať blog. A potom si uvedomila, že to naozaj len niekto písal o nej rozprávku. A že to bola ona. A dalo jej to nádej, pretože rozprávky sú povinné končiť sa dobre. A táto rozprávka sa ešte neskončila. A keď sa skončí, bude tam zvonček a "žili šťastne až do smrti". Preto je také fajn byť princeznou.