Nad tým, čo tu napíšem, rozmýšľam hlavne keď som sama. A sama bývam vždy cestou zo školy. Potom je tu veľa kráčania po obrubníkoch. To mi vôbec nevadí. Dnes som zas chcela kráčať po obrubníku a rozmýšľať, ale medzitým sa rozpršalo a zas bol taký zlý obraz a Gréta nemala dáždnik a ja áno, tak som ju vzala pod svoje slepačie krídla a bola som ju odprevadiť na Staré Medvedzie. Tak som toho veľa nevymyslela. Aj tak. Možno po dvoch týždňoch som spala viac, než 7 hodín, čo viedlo k zvláštnym javom, ako napríklad, že ma bavil dejepis. Aj občianka dokonca. Matematika dnes pretrhla reťaz a boli sme tam kde vždy. V ríši nudy, kde sa Agáta sústredí na celkom iné veci ako by mala a dokáže sa 15 minút sústavne pozerať z okna na ovešanú slivku a ako na ňu prší. A potom, že prečo sa mi zlievajú všetky vzorce na výpočet objemu a povrchu do jednej veľkej sivej mláky.
Mala som sa ísť niekedy tento týždeň doučiť chémiu k Livke. Bola som tam včera, ale chémie sme sa sni nedotkli, veď na to máme ešte jeden deň. A ona si dnes len tak ochorie. Koľká to nezodpovednosť! A tak sa to musím naučiť sama. A keďže sama sa nedokážem prinútiť, radšej sedím tu a píšem toto. A idem otvoriť ten zošit aspoň, nech sa potom necítim vinne. Zatím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára