Snívalo sa mi, že boli Vianoce. Bez upozornenia. Len tak. Ani trochu som sa netešila. Niečo sa stalo. Prestala som sa tešiť na Vianoce. Možno to je tým, že som si pred tým myslela, že Vianoce vyriešia každý nepokoj a starosť. A potom nevyriešili. Sviatky pokoja a mieru a ja by som bola radšej niekam zaliezla a nemusela sa celé dni snažiť byť Vianočne naladená. Niekedy by bolo lepšie vybrať si, kedy budú Vianoce a kedy nie. V kalendári začali dvadsiateho štvrtého, ale naozaj pre mňa boli iba na Nádielke. Je trochu odveci písať v septembri o Vianociach, ešte k tomu minulých, ale čo narobím, keď sa mi to prisnilo?
Ale ešte chcem napísať o ďalších dobrých veciach. Lebo dobré veci prichádzajú často. Potom si ich ani nestíham zapisovať.
Dobrá vec číslo jedna. Sovičkové pyžamo. Medzi dobrými vecami je vždy aspoň jedna tmavomodrá. Sovičkové pyžamo s legínami s vtáčikovými vzormi. Vraví: "Wild night" a pozerá sivými sovími očami. Z mojho aj z Margarétinho. Dostaneme ho až na Vianoce. Škoda.
Dobrá vec číslo dva. The Staves. The Staves asi nie sú modré. Skôr marhuľovo-krémové. Aj tak sú dobré. Stačí ich málo a človek sa má príjemne.
Dobrá vec číslo tri. Mätový čaj. Horúci mätový čaj. Ten je zelený. Aj zelené veci sú dobré. Zelený čaj v zelenej pollitrovej šálke. Na dne šálky trochu vidno lístky. Asi ide na koncert. Alebo na vlak. Jeden mätový do Krásnej Hôrky.
Dobrá vec číslo štyri. Dnes sa nevysáva. Vraj mám pozametať. Neviem akej farby je nevysávanie. Asi modré. Lebo najlepšie veci sú modré. Aj jazierka.
Dobrá vec číslo päť. Víkendové obedovanie u Brozovcov. Hlavne keď je Marge doma. Víkendové obedovanie s Margot je tehlovo oranžové a veľmi dobré. Dusiace sa od smiechu. Vraj musí ísť k obvodnému lekvárovi.
Dobrá vec číslo šesť. Fotografické popoludnia. Tie sa už nestávajú tak často, ako keď som bola malá. O to viac si ich vážim. Hlavne keď sú také fialové. Niektoré sú fialovejšie ako iné. Včerajšie bolo fialové a studené. Ešte nám nekúria. Bola mi zima na kríže a teplo na dušu.
Dobrá vec číslo sedem. Večerné návštevy, ktoré sú také dobré, až sa pretiahnu na neskorý večer. Keď celý deň túžim po korbáčikoch a starkí ich majú na stole. To je také sýtožlté. Historky o privretých prstoch ("Keby som ja tebe privrela prst do dverí, vždy keď si prišiel neskoro domov, už by si žiadne nemal. Ani na nohách.") a páperové duchny, presne také, pod ktorými sa spí, keď sa zobudíš do chladného rána s najlepším kakaom na svete.
Po mätovom čaji už ostala len zelená šálka a precvaknuté lístky. Také, aké sa vždy túlajú po zemi na staniciach. Jeden mätový do Krásnej... Jeden brezový do Brezovej. Jeden agátový do Brozovej. "Prepáčte, ale takú stanicu nemám v databáze..." to by povedala teta v okuliaroch spoza prepážky. Mávla by som rukou a uzavrela sa do seba. Aj tak som tam chcela ísť. A stále nám nekúria. Mám zimomravé lakte. Celá som zimomravá. Aj nos mám vždy studený.
Sybila by z nich mala radosť. Z precvaknutých lístkov v čajovej šálke. Aj ja mám z nich radosť. Cestovné lístky majú čaro. Aj mätové.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára