Najhorší príspevok sveta

Nudím sa. Behám od jednej činnosti k druhej a zároveň sa mi chce spať. Ale nejdem. Radšej ostanem čakať. Vraj sa múdri ľudia nikdy nenudia. Vyzerá to, že veľmi múdra nebudem. Pozerala som Superhrdinov. Presne tú časť, z ktorej som mala naštudovaný scenár. Vyzerá to dobre. Škoda. Keby to vyzeralo zle, bola by som rada, že sa nemusím hanbiť, že hrám v zlom seriáli. nepodarilo sa. Je to dobré. Ja nie. No a čo. Predsa nemôžem vždy dosiahnuť všetky ciele, čo si vymedzím, to by už som sa nudila. Šťastná tučná žirafa pomáha dostať sa z prvého kola do druhého. A potom už je to na niečom inom. Livka mi ju odmietla vrátiť, lebo jej priniesla najväčšie šťastie na svete a do Vianoc mi ju isto-iste nedá. Tento príspevok je taký slabý, že by ho odfúklo, keby na druhej strane sveta pohol motýľ tykadlom. Niekedy, keď zmúdriem, vymažem ho, nech mi tu nešpatí. Lebo tak to býva, keď niečo robíte len tak, aby ste niečo robili. Ak zmúdriem niekedy. A potom sa prestanem nudiť. A potom si kúpim cukrovú vatu a ružového poníka. Vatu zjem a poníka darujem Pomelovi. A potom ma konečne prestane bolieť hlava. Od únavy a tak. Ale veď... zajtra to dospím, nie? Som veľmi znepokojená. Asi som ešte nikdy nenapísala nič horšie. Nájdem si nejakú kuklu a vyleziem až keď bude zo mňa motýľ s cukrovou vatou a potom odcestujem na druhý koniec sveta, aby som mohla zamávať krídlom a zmiesť celú túto hlúposť z povrchu zemského. Ach jaj. čo to vlastne robím? Ani trochu sa mi to nepáči a napriek tomu zotrvávam v písaní. Neviem, či to vôbec zverejním. Nääľe čo, chúďa malé, nech uvidí svetlo sveta, potom ho niekedy odstránim, keď sa rozhodnem, že je nečitateľný...