Cítim sa ako niekto kto ochorel v rozprávke. Mám na krku šál, pijem citrónový čaj s medom a v pozadí mi hrá upokojujúca hudba. Opýtala som sa sama seba, čo viac si môžem priať (okrem facebookového písania, ktoré tak trochu nezapadá do rozprávkovej idylky, ale čo už) a v tom mi Margaret doniesla nádhernú večeru. Cuketovú so syrom, zemiakovou kašou a ríbezľovým kompótom.To je hrozné, keď už sa ani nie je na čo sťažovať. Mám sa dobre. Povedala by som, že sa mám dobre, ako už dávno nie, ale klamala by som, pretože teraz sa mám dobre skoro stále. Hlavne keď mi tu hrá najúžasnejší trojhlas, na aký som len mohla takto náhodne naraziť... Vďaka ti, Spotify. Keby mi ešte Adamko prestal posielať do chatu obrovské liky bez opodstatnenia, bolo by to dokonalé. Ale komu sa chce žiť v dokonalom svete? Mne nie. Ako by som sa potom cítila? Nudne. Ani sa už nemôžem cítiť spokojnejšie. Ešte zneškodniť ten hlások v hlave, čo mi šepká o písomke z chemického názvoslovia, čo?
Veľa čaju a veľa medu. Asi sa mám lepšie s boľavým hrdlom ako bez.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára