Rodičia mi povedali, že sa obávajú, že som závislá od internetu. Vraj prvé čo urobím, keď prídem domov je zapnutie počítača. A... majú pravdu. Ale ja nie som závislá. Od internetu...
Tak som si povedala, že im dokážem, že to nie je moja jediná činnosť. Upratala som kuchyňu tak, že sa odrážam v kredenci a teraz robím veľké poriadky na stole a v škatuľkách. Našla som perfektné svietiace jojo a hnusný žltý náramok s nápisom best friends, o ktorom som si zrejme myslela, že je nádherný. Zo všetkých fixiek, ktoré som mala v nádobe na fixky písalo možno 7, z toho štyri hnedé. Asi som si ich tam pred dvoma rokmi dávala iba tak, na ozdobu. Teraz sa cítim tak zadosťučinene a keď sa rodičia vrátia od sudov s kapustou, zas mi povedia, že závisláčim, lebo dovtedy už budem mať všetko hotové. Mám to s nimi ťažké. Skôr oni so mnou, ale k tomu sa verejne nepriznávam. Teraz mám chvíľu pauzu na blog, lebo som súrne potrebovala napísať o tom krikľavožltom skvelom jo.. Joji? Joju? Skloňuje sa to vôbec?
V 37-ičke, známej aj ako bytovke s bielym panáčikom, niekto otvára a zatvára okno a robí mi v izbe prasiatka. Ale ja už ďalšie nepotrebujem, ja si stačím, aj po mne už je radosť upratovať...
Hrá mi Shitty day... Tento album už som nepočúvala hádam aj dva mesiace. Je o dosť veselší, než ako som si ho pamätala. Ach. Chýba mi dnes nápad... Len to jojo bolo také blogonapísaniahodné,inak neviem. Ach! A ešte som našla skákaciu gumu, čo som dostala do daru na jednej z predtáborových brigád. Chvíľu po tom, ako som si podsadou vypichla ucho. Asi si to už nepamätáš. Na druhý deň som si zafarbila hnedým lakom biele tričko. Prala som ho v tom malom umývadielku a bola mi zima na nohy. Ale oprala som!
V noci som sa zobudila a počula som brechať krásnohorské psy. Brechot je v noci oveľa strašidelnejší. Všetko je, ale brechot ešte viac, Snívalo sa mi niečo o tých psoch a ešte o niečom, ale zabudla som to.
To je všetko, čo na zatiaľ mám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára