Dobré veci.

Svet má viacero dôvodov, prečo je dobrý. Jeden z nich je zemiakový šalát s cviklou. Potom sú tu dlhé chodenia domov zo školy po obrubníku a slniečku s počúvaním hudby. Na zábradlí na moste sú ráno na pavučinách najkrajšie perličky rosy na svete. Ozajstné ranné jesenné hmly sú predzvesťou horúcich babioletných dní a zmena učebne informatiky mi umožňuje pozerať sa dve vyučovacie hodiny z okna na trávu a stromy a športovú halu.

Keď som kráčala s nanukom (ďalšia dobrá vec na svete) popred našu bytovku, robotníci po sebe hádzali lopatami ("čože? veď o lopaty sa má opierať!"). Slnko svietilo tak silno, že až bolo leto. Tento rok hádam prvý krát. Na svete je ešte dobré to, že keď sa mi dejú čudné veci, zobudím sa. A že môžem na chate spať do pol jedenástej s ostatnými. A že mi bratranci zahrali na gitarách Blackbird pri ohni, lebo to je moja najobľúbenejšia beatlesovka a že som sa s rodinou cítila rovnako dobre ako so skautmi. A že je les. A že sú paprade, cez ktoré vidno len oči. A že sa môžem tri hodiny hrať karty pri okrúhlom stole v špinavom veľkom ohni a že nikomu nevadí, že mi vlasy cítiť viac dymom, než šampónom.

Potom sú na svete ešte iné dobré veci. Septembrové jahody, luxusné kadibúdky, slivky, foťák, tyrkysové pančuchy, vôňa ihličnatého lesa, pásové sukne a zaspávanie s vedomím, že na tomto svete sú ľudia, čo ma majú radi. Aj keď mi to trvá dve a pol hodiny. Zaspať. Hlavne, keď som vstávala o pol jedenástej.