Svet je zvláštne miesto. Plné otázkových stratégií, zlatých brán, bubľabvých liekov na hrdlo, plačúcich ryšavých chlapčekov, zákazov čítať necvičiacim, zjedených húseníc, červených stôp zubov na krku (červených stôp zubov na krku!!!), dvíhania popadaných oranžových prekážok, milónov rôznych názorov na rovnakú vec (čo si myslím, že na to povedia ostatní, há?), previnilo odhodených ceruziek na matematike, štvorčekových zošitoch, v ktorých je viac textov pesničiek, než učiva, plánovaných narodeninových darčekov a neplánovaných návštev, rodičov vracajúcich sa z Brezna po troch dňoch, výhľadov z balkóna na koľajnice, slovných hračiek s fotografovaním a nevedomostí ohľadom toho, kedy je ešte prítomnosť a kedy blízka budúcnocť. A ďalších vecí, ako napríklad nadkolienky, tekvica, parené buchty na obed, hrušková Milka, ako úrok za pol roka nevrátenú plastovú nádobku a rok nevrátené ponožky. Ružové. A potom premýšľanie o tom, ako sa líši 7 kilometrov od dvoch minút chôdze a prídenie na to, že nijako.
21:16 Jedu bomby. Ahoj.
21:17 Ahoj bombička
---
22:25 Riadne spíš, počúvaj
22:27 Kto povedal, že som šla spať?
22:27 Čabovej ženy muž.
22:28 V tvojom prípade znamená, že ak nie si online, tak buď spíš, alebo si s Filipom, ale u mňa to tak nie je :D
22:28 :P
22:28 dobre, ale teraz už fakt idem spať, ahoj
22:28 ahoj
Keby som dala Agáte spred mesiaca a pol prečítať dnešný denník, vysmiala by ma, že si z nej robím srandu a také veci sa nedejú, hlavne nie jej. A že ona sa už húsenicami kŕmiť nebude.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára