Nervozitu pred použitím pretrepať a zajesť niečím upokojujúcim.

Prvá mandarínka tejto sezóny sa vykotúľala jedenásteho septembra a na pár minút odohnala nervozitu z nezvládnutého chemického názvoslovia solí bezkyslíkatých zlúčenín. Presne tak ako to dokáže len jedlo. Teraz, keď sa mi už do žalúdka nič nezmestí, ostáva mi iba odpútavať sa inými činnosťami. Preto hneď ako toto dopíšem, pôjdem vyrábať narodeninové tričko s nápisom PUF pre Eriku a tváriť sa, že je všetko v poriadku, aj keď je to už mesiac aj deň, odkedy oslávila štrnástku. To bolo deň po skončení tábora. Utápala som sa vo svojom žiali za táborom a jedla nutellu lyžicou a zajedala ju kokosovými tyčinkami, kým Erika oslavovala. A preto pre ňu darček chystám až teraz, keď už je všetko inak a ja už ku šťastiu nepotrebujem sladkosti. Iba pár. A mandarínku. A iné veci. Vysvetlí mi niekto prečo je už tma, keď je ešte len trištvrte na sedem? Ako keby bol už naozaj Mikuláš a doniesol mandarínkovú arómu, čerta, anjela a arašidy v škrupinke. Je mi chladno na prsty. Ale iba z vonkajšej strany. Čudné.