Lalala. Dnes som šla domov s nechuťou do života, zlou náladou a ťažkým tmavosivým smútkom na pleciach. Nos som mala studený. Aj prsty. Všetko bolo zle. Stmievalo sa, pršalo, bola zima a znenazdajky prišiel október. Na to som prišla len preto, že už máme nové lístky na obed. Ešte k tomu mi zmokli špičky topánok a vôbec sa mi nepáči nový kolektív. Necítim sa dobre medzi ľuďmi, ktorí ma nemajú radi. Mám alergiu na dievčatá, ktoré prídu, sadnú si k zrkadlu, hádžu vlasmi a upozorňujú na seba hlasným krikom a smiechom. A to tam ani nemáme žiadnych chlapcov, takže naozaj neviem, o čo im ide. Vôbec som nemala chuť na stredu. Prečo som sa dnes nemohla zobudiť do nejakej slnečnej nedele? Aspoň takej peknej ako bola tá minulá. Bola som zavretá v bubline svojej nespokojnosti.
Prikotúľala som sa domov a tam ma čakal nový Skaut. S mojim prvým článkom. Puk! Hneď bola streda príjemná, október znesiteľný, stmievanie pomalšie a vzduch dýchateľnejší. Všetko nadobudlo zmysel. Október skončí a v novembri mám narodeniny. Nedeľa je už o štyri dni a zajtra má byť pekne. A bude.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára