Večerná modrosť, lebo tak. Lebo pán a pani Daovci, lebo tmavomodrá slivková ospanlivosť, lebo Regina, lebo posteľ, lebo bodkovaná deka, lebo šero, lebo samota v izbe. Lebo modrosť sa šíri vzduchom. Už ráno vonku voňalo,ako keď napadne čerstvý sneh. Radosť z toho nemám, lebo mi bude v zime zima, budem musieť nosiť pol roka ten istý čierny kabát a čiapku. A mne čiapky nepristanú... Vždy ostanú lietať.
Klára má meniny. Sedela so mnou na necvičiacej lavičke. Rozprávali sme sa o minulom Halloweene. Uvedomila som si, že mi tie časy trochu chýbajú. Keď sme boli partia a boli sme von každý druhý deň. Teraz to tak už nikdy nebude, lebo oni sa ani nerozprávajú a on... Zrejme ma začal neznášať.
Ozval sa mi červený hlások v hlave: "Čuduješ sa mu?"
Vôbec nie.
Mala som ofinu a kockovanú zelenú stužku vo vlasoch. Celý večer som sa usmievala tak intenzívne, až mi stúpala para od úst. Neverím, že sa za rok mohlo stať toľko vecí.
Vždy keď nad tým rozmýšľam, presviedčam sama seba, že som nič zlé nespravila. A potom sa mi začnú vyplavovať tie "Agáta, ničíš jedného dobrého človeka..." a "Robíš mu to naschvál?"
Ale! Nechcem o tom písať. A už vôbec nie sem. Už o tom ani nechcem rozmýšľať. Radšej budem rozmýšľať nad pandou. Mám jedno tričko s pandou a bambusom, už som ho na sebe nemala možno aj dva roky. Dobre, vytváram nudu :D. To nevadí, hlavne že panda.
Panda je tiež medveď, však? Takže má zimný spánok, však? Niet divu, že som celú zimu taká mŕtva, ak som panda, odopierajú mi moju zaslúženú hybernáciu. Aj Bambusy.
Aj Bennedict má iniciálky ako úsečka.
Predstavovala som si žirafu s krkom tak dlhým, že keď plače, na zem dopadajú krúpy. Naplakala do piva hosťom v krčme bez strechy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára