Som späť! Už som tu veľmi dlho nepísala, lebo raz nebola modrá nálada, potom nebol čas a tento týždeň som ani ešte nemala zapnutý počítač (vlastne, až tak dlho to nie je, dnes je len utorok... Ale pri počítači som nebola od piatku).
Teraz nie, že by som sa mala nejako modro, je pol ôsmej, bolí ma hrdlo, sedím pod dekou a čuším, nech nezobudím Lucku vo vedľajšej izbe, ale napriek tomu som pociťovala túžbu niečo tu zavesiť. Keď mám modrú náladu a vypnutý počítač, skoro vždy sedím na okne a píšem/čítam/kreslím/niečo vyrábam. A tak som si už minula nápady modrou fixkou do krúžkovaného vytrhávacieho bloku.
Dnes som si zas šla dať rifle. Asi sú začarované, vždy keď si ich chcem dať, ochoriem a ostanem doma. A pritom sú modré. Teda zvonka. nie je veľa vecí ktoré sú modré obojstranne. Čakanky, blog... dobre, to je všetko.
Chcela som, aby to bolo krajšie a poetickejšie, hlavne, keď som mala toľko pekných obrazov v hlave, s tekvicovými štvorčekmi v tme a platonicky zaľúbenými gaštanmi, lenže... To už som raz napísala. Tak z toho nič nebude. Toto bolo len tak, že už by sa zišlo niečo napísať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára