Letný na zimný. Teplá perina nie je čo bývala, schovávam sa pod ňou v dvoch vrstvách oblečenia a tisnem k sebe brokolicu. Aj tak nezaspím ešte aspoň hodinu... Ako keby sa to s takým plným nosom dalo. O pol jednej som padla na úplné vyčerpanie smrkaním.
Okolo polnoci mamina kýchla v obývačke. Pri raňajkách sa ma pýtala, či som jej naozaj zakričala nazdravie, alebo sa jej to snívalo.
To sa hádam nestalo už sto rokov, že by sme boli celá rodina v detskej. Čo chcete na obed? Pizzu. Nečakala som, že budú takí nadšení.
Potom som sedela za stolom a rozmýšľala, aké by to bolo mať motýľa za domáceho miláčika.Pozerala som sa z okna. Modré.
Umyjem podlahu, pohľadám podkolienky a pôjdem spať. O hodinu dlhšie nebudem môcť spať, hurá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára