Vrátka.

Mám sa modro. Fakt čisto modro a keď vravím modro, myslím modro.

Tak, že mi od pohodlia zlenivela krv v žilách, cítim svoj pomalý dych a mám v duši pokoj bez prímesí. Som vyrovnaná. Dokonca aj chrbtom, hlavou vrážam do postele, ale mám sa tak tak dobre. Mám sa fantasticky (fantalepkavo).

Snažím sa prísť na to, ako napísať správnu poviedku o veľrybe, akú som si vysnívala včera večer. V nedeľu v noci mám vždy najlepšie nápady a nanešťastie v tom momente tak nezrealizovateľné. Keď som sa minulý týždeň do druhej prehadzovala a prišla na poviedku o Alici a žltých žiarovkách, čo rástli na jej strome, ráno som sa zobudila a potrebovala som to dať von, ale na seminári ekonómie si Alica zbalila žltý kufrík a odmietla so mnou naďalej spolupracovať. Šla napadnúť niekomu inému, kým mne napadal len sivý prach na myšlienky, takže poviedka ostala nejasná a nedokončená v slovníčku na chobotiny. Taká malá, úbohá a nevyslyšaná.

Včera sa Alica vrátila so slzami na krajíčku, nik ju nevedel napísať tak, aby sa jej príbeh o starej mame páčil. Nik nevedel správne vystihnúť štruktúru rúk starého otca a ona sa ku mne vrátila, nech jej s tým pomôžem. Ale kedy inokedy, keď nie v noci z nedele na pondelok?

Držala za plutvu veľrybu a obe si stáli za tým, že ich musím napísať. Veľryba držala v druhej ruke zmrzlinu a horlivo prikyvovala.

Medzitým mi prišlo povedať K zo slova babka, že asi miluje B.

A ja tak veľmi ľúbim svoje postavy, čo sa prídu ku mne porozprávať, aj keď si vyberajú najhorší možný čas. Jediný problém je v tom, že neviem začať. Ako začať príbeh o Alici tak, aby sa jej páčil, aby to so mnou nevzdala? A ako odhrnúť záves k veľrybe?

Oh, keby som tak mohla zavrieť poviedku do škatuľky. S dierkami. Tak by to bolo ľahké.

Alica na mňa upiera smutné zelené oči, že to už dlho takto nevydrží, že nechce celý život presedieť pod hruškou a ja som jej viac sveta ešte nevymyslela. Veľryba dokonca chodí po súši, lebo som jej ešte nevymyslela, kde má bývať. Dokonca nemá ani meno. Vratko. Veľryba sa volá Vratko a od radosti vystrekla gejzír, až jej spadol z kornútka kopček zmrzliny.

Porebujem vymyslieť Alici zajtrajšky a Vratkovi včerajšky. Kým sa mám tak dobre. Zatiaľ sa majte dobre aj vy.