piatok 11. septembra 2015

Belasosť.

Ofina je súčasť mojej osobnosti.

Som šťastná. Povedala by som, že som šťastná tak, ako dávno nie, ale viem, že som už dlho šťastná veľmi, takže sa mám tak dobre, ako už dlho áno.

Recept zaručeného šťastia je ísť domov po hviezdičkách. Hviezdy sú také synonymum hladkých gombíkov na perine. Spíš pod holou perinou zapnutou na hviezdy.

Všetko je dobré a no a čo. Mám sa modro. Vonku je chlad a večer vyzerá na zimu. No a to ešte nebola rovnodennosť. Ulicami pláva hmla, ale dym ešte nevonia. Tráva je večer sivočierna a na chodníku pri hlavnej ceste sú rozsypané maličké ringloty. V skutočnosti sú žlté, ale tma ich prefarbuje na tmavooranžovo. Je čas na šál a pitie čaju a pozeranie z okna. Je čas na tmavomodré noci a svetre. Vonku potichu šumí ako v starom rádiu a soundtrack môjho života je pohodová muzika.

Včera som mala normálny písací absťák a cítila som sa kvôli tomu celkom mimo. Dosť si to dnes vynahrádzam a veľa rozprávam. Som šťastná z ofiny, Terezka mi povedala, že si nikdy nevšimla aké sme si s Jess podobné a ja som mala z toho radosť. Mám radosť z toho, že som zas ja. Aj v škole mi to povedali a aj sa tak cítim. Ofina je súčasťou mojej osobnosti, aj keď je teraz odstrihnutá krivo, ale čert to ber! Som šťastná a cítim sa pekne a fajn.

Chce sa mi spať, ale ešte nechcem ísť spať. Môj život je ťažký. Asi ako čajová lyžička.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára