Svet je tak veľmi fajn miesto. No, teda ten môj.
Dosť dobre sa mám v škole na to, ako som si myslela, že ma nebaví väčšina predmetov. Pozerala som sa dnes na Mišíka, s akou láskou rozpráva o tom svojom dejepise, ako ho to strašne baví, ako stále nasáva informácie a musela som byť z toho šťastná. Tento človek učí to, čo má rád a je taký oduševnený a šťastný, že sa takmer nadchnem pre dejepis. Píšem takmer, lebo viem, že by som tomu aj tak nevenovala nejaké značné množstvo voľného času.
Nie je to zvláštne, ako málo stačí na to, aby sa ostnaté drôty premenili na vlákna cukrovej vaty?
Je. Je to zvláštne.
A svet je tak veľmi fajn miesto. No, teda ten môj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára