Už som tu! Keď ja som zabudla, že som. Občas zabúdam, že som a občas zabúdam, že nie som. Tak som si tuho myslela, že nie som, keď som bola, že som sa celkom zabudla ozvať. Už som túto sezónu našla skoro 150. Štvorlístkov.
A stávajú sa mi okrem toho, že zabudnem, že som a že nie som, také, že zabudnem, či sa mám dobre, alebo zle. Alebo sa mám zle, aj keď sa mám dobre. Niečo si vymyslím, potom tomu uverím a potom sa čertím.
Ženy sa čertia a čerti sa ženia.
Včera som sa napríklad tak čertila, že sa mi až vankúš pomokril. A to som dokonca ani nemala to, že neviem, či sa mám dobre, alebo zle. Mám sa dobre. Je leto. Začína sa ovocie s kôstkami, a to sa vie, že ovocie s kôstkami je najlepšie ovocie. Aj melóny sa začínajú. Keďmá kniha v názve melón, nemôže byť zlá. Vôbec nie.
Korytnačka robí kor kor.
A potom je voda a mólo sa rozpadá a praží, jedno slnco praží, druhé slnco, čo by kameňom dohodil, ale kto by po ňom hádzal kameňom, tomu by som ukázala, tiež praží, až sa bojím, že so mňa bude pražená mandľa, ale aj tak je mi dobre. Lebo červené chrobáčiky sú červené a modré dni sú modré. A potom už viem, aj že som, aj že sa mám dobre, a že sa ani zle mať nemôžem. A kto má spať na zamokrenom vankúši, prosím?
A neviem, čo si zajtra oblečiem, ani čo poviem, ale oni ma tam majú radi, oni vedia, že niečo poviem. A bude. A možno aj budem vedieť, že som a ako sa mám.
Tak sa ozývam teraz, keď som sa nie do teraz! Gáta-gáta-gáta!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára