Jem popučené paradajky z misky. Nevedela som, ako sa mám, aj nálada bola taká nijaká. To býva niekedy vždy, keď sú len naši doma a ja. Ale potom prišla Margaret a vravela o uršume a o tom, že zajačik je ovocie.
A okrem toho neviem. Veď som zvonku celkom v dobrej nálade, ale ma tá fľaškovitosť neopustila, tak vôbec neviem ani ako sa mám v skutočnosti. A to je sprostosť, lebo samozrejme, že sa mám dobre. To sú také tri vrstvy:
Taká najvšeobecnejšia o mojom celkovom rozpoložení v obsiahlejšom časovom rozmedzí.
Taká stredná, čo je nejaká nálada na pár dní, alebo na týždeň.
Taká maličká, úplne najmomentálnejšia.
Tak ako sa mám asi tak cítiť, keď je každá z tých nálad iná? Kriste pane, ja som asi pubertiečka. To snáď nie. Takéto chmúrne myšlienky už sú dnes na mňa príliš. A vôbec, nechce sa mi už revať, stačilo. Fuj, kde sa to berie vôbec?
Ach, čo som to ja za človeka?
Asiby som sa mala stať niekým iným. Už o sedem rokov nebudem mať ani jednu zo všetkých buniek, čo mám teraz. To preto je to so zrkadlom. Každá bunka, čo bola v tvojom tele, keď si rozbil(a) zrkadlo sa porezala.
Som toja ale filozof. Dnes som vôbec nemala písať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára