Všetko to začalo tým, že sa mi potil chrbát. To znamenalo, že som si musela zložiť tašku. Jediná dobrá zámienka na zloženie tašky je nájdenie veľkého štvorlístkového raja, čo sa mi podarilo, lebo som mala spotený chrbát. Vzduch bol nasiaknutý slnkom a chlorofylom, čo sa páči najmä flórofilom a ten som si povedala, že budem, keď už som to vymyslela. A preto mi cesta domov tak dlho trvala.
Rodičia volali, nech ideme na kofolu, že je deň detí a tak. Mali pravdu. Bol. Žanety. Tráva bola vysoká, aj teplo bolo aj všetko bolo ako malo byť, len kofolu nemali, tak som pila džús. A potom pivo, mamina bola zhrozená a ocino šťastný, povedal, že som jeho,lebo mi plzeň chutila viac ako to druhé. Romanovi sa na tričko vyprázdnil nejaký vták. začal to utierať inou časťou tričke,Renkapovedala, že to je hlúpe, že to takto rozširuje. Povedal jej na to niečo, čo sa mi páčilo.
"To nie je mor, Renka, to je len hovno."
Margaret pristál na ruke chrobáčik. Povedala mu: "Ahoj, chrobák, ako sa máš?" a on jej pochodil po chrbte. Po chrbte ruky, Mal zlaté chĺpky. Na chrbte. Na chrbte chrobáka. Margaret tvrdí, že chrobáky nemajú chĺpky, ale tento mal, tak musia. A tráva sa knísala a chrobák chodil a chodil, až potom spadol, keď sa Renka pozerala, aký má Margaret pekný prsteň, starká jej dala, zlatý, už od desiatich sa nás všetkých pýta, či nechceme prsteň a my sme nikdy nechceli. To len ona je taká slečinka už, že si aj nechty lakuje,aj prstene nosí.
Poslali nás kúpiť si nanuk, aký chceme,od výmyslu sveta. Mamina dala Margaréte peniaze, ona vymyslela plán. Kúpime si fľašu a utiekneme do lesa. Tak sme spravili kompromis, kúpili sme si nanuky, pivo a šli na kopec. Cestou sme stretli kravy. Kravy sú veľké a krásne. Ocino našiel štvorlístkovisko a potom našiel zordarú dieru na menčestrákoch. Povedal:
"Aha, vypadávajú mi menčestre."
Sedeli sme na Skalke. Skale menom Skalka. Ceľmi sme si tam chceli objednať pizzu, ale nikto nedováža v pondelky. šlo sme domov smutní. Margaret si urobila cestou zo skaly dieru na nohe a potom ňou stúpila do lajna. Utiekli sme rodičom, lebo sme veľké huncútky. Išli sme inou cestičkou. Vraj to nebol súkromný pozemok, ale kravičkový. Potom sme sa našli až pred bytovkou a mamina sa pýtala, či to bola skratka, alebo zdĺžka. Rovnajka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára