na základe našej predošlej telefonickej komunikácie si Vás dovoľujem osloviť ohľadom príspevku o Vašej dcére, ktorá vyhrala Literárny Kežmarok. Preto by som chcela poprosiť, aby odpovedala na nasledovné otázky. Vzhľadom na to, že máme už po uzávierke a radi by sme to dali do tohto čísla, aby to bolo aktuálne, prosím o odpoveď čo najskôr - v priebehu pondelka. Ďakujem.
- Ako súťaž prebiehala?
LK je jednou z najprestížnejších Slovenských literárnych súťaží už s 50-ročnou tradíciou. Každý rok stovky mladých autorov odošlú svoje literárne práce, či už epické, alebo lyrické. Tie hodnotí odborná porota a nakoniec vyberie tých najlepších, ktorí sú pozvaní na dva dni do Kežmarku, kde je pre nich pripravený bohatý program, v rámci ktorého im porota na rozborovom seminári povie, čím zaujali, čo sa im páčilo a naopak, čo by bolo dobré zlepšiť. Okrem toho si tamojší literárno-dramatický odbor pripravil pásmo vytvorené z víťazných prác. Ach, ten skvelý pocit, že sa ma niekto naučil naspamäť a recituje ma, je naozaj nenahraditeľný.
- Čím ste porotu zaujali?
Tento krát (už štvrtý, čo ma pozvali) porotu nadchol najmä môj posun smerom, ktorý mi minulý rok odporučili, a to skúsiť niečo iné, než písanie absurdnej literatúry, ktorú ma okrem písania veľmi baví aj čítať (medzi mojich obľúbencov patrí napríklad Daniil Charms). Pokúsila som sa teda odoslať do súťaže niečo, čo som v skutočnosti nikdy neplánovala uverejniť. Okrem toho porotu zaujal štýl, s akým sa pred tým, ako povedali, ešte nestretli, slovná zásoba (rada si vymýšľam vlastné slovesá) a pri poézii ich upútal rytmus a spôsob, akým pracujem s textom (vraj vidno, že recitujem, hahaha).
- Kde ste hľadali námet/inšpiráciu?
Obe ukážky, próza, ako aj poézia boli v podstate istou formou denníka, ktorý si vediem už tretí rok. Snažím sa v ňom nezvyčajným štýlom opísať všedné udalosti. Próza bola opisom dňa, s pokusom vtipne priblížiť čitateľovi všetky nálady, ktoré sa vystriedajú u 15-ročného dievčaťa. Poéziu, priznám sa, som písala chorá, s horúčkou a to práve sa na nej prejavilo ako zaujímavý prvok.
- Získali ste ocenenie za poéziu aj za prózu. Čo z toho Vám je bližšie?
Ďalšia vec, s ktorou sa musím priznať je, že báseň, ktorú som poslala do súťaže je jediná báseň, ktorú som kedy napísala (a bola ochotná dať niekomu prečítať), takže v takomto ponímaní určite próza. Čo mi jedna z porotkýň povedala bolo, že vkladám veľa poézie aj do poviedok. Myslím, že tieto dve disciplíny sú si veľmi blízke a prepletajú sa, preto nie je celkom jednoduché zodpovedať túto otázku. Tiež ako čitateľ neopovrhnem žiadnou dobrou literatúrou, prózou ani poéziou, dokonca sa občas nechám strhnúť aj brakom, veď aj oddýchnuť si treba.
- Čo pre Vás znamená toto ocenenie?
Som hrdá na to, čo som dosiahla, ale viem, koľko je ešte priestoru na zlepšovanie, preto si nechcem nechať napršať do nosa. Na budúci rok už budem vo vyššej kategórii, kde sú starší a skúsenejší autori, ktorým je naozaj ťažšie konkurovať. Mojou taktikou je písať veľmi veľa a veľmi často, pretože písaním si zlepšujem slovnú zásobu a zručnosti a tiež mám potom väčší výber a teda väčšiu pravdepodobnosť na napísanie hodnotného textu. Aj napriek tomu, že sa zúčastňujem (a umiestňujem) na súťažiach veľmi rôzneho charakteru (od matematiky cez divadlo až po písanie), ocenenia pre mňa nijako neklesajú na hodnote. Blízki sa ma občas pýtajú, čo už budem robiť s toľkými diplomami. Zatiaľ sa zmestia, preto beriem situáciu len s úsmevom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára