Prirodzenec.

Neboj, nebo nič iné nerobí, len sa smeje. A to je strúhaný kokos, čo poletuje okolo pouličnej lampy. Môžeš roztiahnuť dáždnik. Ten nemáš, musia ti postačiť kútiky úst. Otvor oči, čiapku si stiahni nižššie na uši. A zaviaž si šnúrku na pravej topánke, potom môžeš ukryť ruky hlboko v útrobách vreciek kabáta, obopnúť prstami balíček vreckoviek a kľúče. Je ti zima. Zježili sa ti pod šálom chĺpky na krku, zachveli sa ti plecia. Už to nie je ďaleko.

Konáre stromov sú čierne pukliny v tmavom oblačnom mramore. Možno práve táto lieska zhodila svoj pozlátený odev mimoriadne eroticky. Posielala chodníku v parku stovky zaľúbených listov, no ten nikdy nenapísal späť, poprieť gravitáciu bol preň príliš tvrdý oriešok. Potom prišli zametači a zhrnuli rozmočené listy a nevylúsknuté oriešky na kopu. Lieska ostala nahá na zimu a na ocot. Mrazí ťa na lícach, chladnú ti členky, zrýchli. Krok, tep a frekvenciu vydychovania bielych obláčikov, ktoré ti rýchlo zmiznú z dohľadu a rozpustia sa na zahmlené spomienky.

Naplánuj si, čo spravíš,keď prídeš domov. Umyješ si ruky, prezlečieš sa, zababušíš sa do deky, urobíš si čaj a budeš kresliť. Nakreslíš dvadsaťdva vtáčikov sediacich na jednom drôte. Napíšeš príbeh o lieske a chodníku. A mohla by si dokončiť všetky tie práce, čo sa kopia na tvojom stole a zakaždým, keď prejdeš okolo, zachvejú sa túžbou po dokončení, plné nádeje, že konečne nastal ich čas a už na ne nenecháš padať prach. No ty si k nim chladná a ľahostajná. Ozaj, nechceš o nich napísať?

Pozri sa na túto vianočnú reklamu. Spravila by si ju lepšie. Taká príležitosť na hru so slovami a oni ju nechali odplávať. Nebol to dobrý nápad, dávať si len jedny pančuchy, cíť, ako sa chlad prebíja cez každé očko. Prikáž im, aby sa zažmúrili. Asi ťa nepočúvnu, ale za pokus to stojí. Aha, aha, všimni si tohto pána. Stojí uprostred chodníka a k ústam si ako v spomalenom zábere dvíha zapálenú cigaretu. Fúka silný vietor a on sa nikde neponáhľa. Ktovie, čo robil včera o takomto čase. Možno presne to isté. Kam sa pozerá? Sleduje tú pani v modrej vetrovke, čo ide po schodoch a nesie v každej ruke igelitku? Možno ju tu chodí sledovať každý deň, ale ešte nenazbieral dosť odvahy, aby sa jej prihovoril. Čo keby si ho použila v najbližšom príbehu, čo?

Tvoje lýtka už naozaj nie sú šťastné, keď sa teperíš hore kopcom po obrubníku. Nestúpaj na čiary. Nechceš predsa pupienok ako Colin. Obrubník kľučkuje okolo smutnej betónovej lavičky. Kedysi, keď boli ešte malé betónové prášky, chodili spolu do školy. Prášok, z ktorého bol obrubník bol na základke strašný hulvát. Každý vedel, že z neho nič lepšie ako obrubník nevzíjde. Lavičkový prášok bol výborná žiačka. Obrubníky ju šikanovali. Učitelia si ju nevedeli vynachváliť a tvrdili, že z nej bude prinajmenšom základ domu, alebo pilier mosta. Nešťastne sa zaľúbila do obrubníka. Pokazila si priemer, učitelia si prestali byť takí istí jej jasnou budúcnosťou a obrubníky ju šikanovali ešte viac. Nakoniec z nej postavili túto smutnú lavičku na mieste, kde sa už navždy musela pozerať na jej milovaný obrubník, ako sa jej vyhýba a posielať mu vzdušné bozky s jednosmernou letenkou. Zadýchaj sa.

Pri základke si traja malí chlapci merajú sily.
"Vieš toto?"
"To vie každý. Ale vieš to takto?"
"Počkaj. Takto?"
"Nie. Ty si krepý."
"Ale ty zas nevieš toto!"
"Viem, aha!"
Stratí rovnováhu pri šplhaní na kovový stĺp a dopadne na dlaždice.
"Kto je tu teraz krepý?"
"Ale drž zobák."

Choď ponad kanál. Silno stisni kľúče vo vrecku pre prípad, že by sa rozhodli, že ich život už nemá zmysel a chcú ho ukončiť rýchlou šípkou do kanála. Možno ich tým udusíš, ale radšej mŕtve kľúče ako žiadne kľúče. Už si ich celkom zohriala. Blíži sa ich čas. Vytiahneš ich z vrecka, aby si si odomkla, vyšmyknú sa ti a spadnú na zem. Možno si polámali kľúčne kosti. Ale na odomknutie stačia.

Výborne. Si doma. Môžeš využiť všetko, čo sa ti stalo. Tak poď, pretav svoj život do umeleckej činnosti. Haló. No dobre. Ale aspoň sa prezleč. Čo to zas robíš? Postav sa z tej postele a choď tvoriť!  Nehnevaj ma. Pozri na to všetko, čo si začala a nedokončila. Ani ťa nenútim to dokončiť, ak chceš, začni nové, ale pre kristove rany prestaň scrollovať ten instagram! Počúvaj. Aspoň malý príbežíček. O tom ujovi s cigaretou. Ach jaj.

No jasné. Kto som ja, aby som ti rozkazovala. Len malá nevypočutá múza.