Kráčam do školy a zisťujem, že kým som sa nepozerala na stromy, celé sa ošklbali. Je veľa tmy a málo svetla a na plotoch mrznú pavučiny. Pred základkou sa deti hádajú o správnej definícii kickboxu a mne je trochu zima a trochu teplo. Celý deň som akási uštipnutá, správam sa najlepšie ako môžem a dvaja učitelia ma nazvú arogantnou. Trochu ma to mrzí. Trochu tancujem. A spievam, až si necítim hlasivky. Trasie sa mi hlas a kolená a už nevládzem, a tak utečiem a počítam absolútne lomené príklady a absolútne ma to láme. A cestou domov si vravím, že už predsa len musím niečo napísať, lebo všetko zabudnem. A plánujem si, čo všetko spravím, keď prídem domov. Vyzlečiem si kabát, zapnem si hudbu a upečiem koláč, kým bude v rúre, naučím sa chémiu, trochu sa budem tešiť, že máme s Filipom výročie a potom si vyžehlím veci a nalakujem nechty. Prídem domov a vyzlečiem si kabát. Sedím na posteli a pozerám do zeme. Pustím si hudbu. Nemáme čokoládu, nemôžem piecť. Umyjem riady. Ocino príde domov, vyžalujem sa mu na učiteľov, čo mi povedali, že som arogantná a drzá, aj keď som vôbec nebola a strašne sa pri tom rozčúlim. Potom doumývam ten riad. Otvorím si zošit z chémie a po prečítaní kovovej väzby zistím, že toto nepôjde. Tak pridám na instagram peknú fotku, ako dávam Filipovi pusu na líce. Ale chémia sa vôbec nespamätala a ostala nezrozumiteľnou. Tak idem kúpiť čokoládu. Medzitým som celkom smutná, že Trump vyhral voľby. V obchode stretnem suseda. Povie mi, že načo čokoládu. Že najlepšia sladkosť je aj tak šunka. Pečiem koláč. Dám doňho jahodovú detskú výživu, ktorá vôbec nechutí ako jahody. To sa v koláči stratí. Jedno z troch vajíčok má dve žĺtka, tak je to, ako keby som tam dala štyri vajíčka. Filip tvrdí, že jednovaječné dvojičky sú mutanti. Koláč vyšiel z rúry celkom divnej farby, ešteže som mala tú čokoládu. A neviem, čo so sebou. Chémiu sa neučím, tak chcem byť aspoň trochu produktívna. Nakreslím obrázok rozvodovej skrine. Na štvrťroka mi vychádza trojka. Pod sprchou rozmýšľam, čo by sa dialo, keby som skončila so sólovou dvojkou z chémie, nie som si istá, ale mám pocit, že som posledná v triede, kto ešte nikdy nemal dvojku na vysedčení. A je mi smutno. Mám svetabôle. Starnem. Mám zlé známky. Teda jednu. Mám jednu zlú známku. Ale to stačí. A je mi trochu do plaču. Ľudia sa so mnou až tak nerozprávajú a keď áno, tak mi vravia, že som arogantná.
...Ale aspoň som dnes videla dvojžĺtkové vajíčko. Bolo veľmi oválne. A vajíčkové.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára