Mám sa modro, ako už dlho nie. Mám náladu na pekné veci a ony akosi len tak existujú v okolí. Cítim sa šťastne. Začala som na večeru jedávať mrkvu
a na raňajky chipsy a kyslú vextu. Skoro som nespala, ale vôbec nie som unavená. cítim sa šťastne a spokojne. Počúvam dobrú hudbu, ktorú mi podsúva Spotify. Neprekáža mi tma a proti zime na nohy som sa vyzbrojila mikulášskymi ponožkami. cítim sa ako naozajstný človek. Taký, aký by som chcela byť. Mám vystretý chrbát a do klávesnice ťukám ako do klávesov na klavíri, len trochu rýchlejšie, lebo písmenká viem čítať a noty nie. A som šťastnejšia každým nádychom a cítim sa tak vyrovnane a život je sám o sebe skvelý.
Chcela by som napísať veľa veľa o tom, ako sa mám dobre, ale neviem, aké na to existujú slová. v tejto chvíli na to existujú asi len pocity.
Je krásne zobudiť sa vedľa Filipa. Spolu vstať a ísť si uvariť čaj a iba tak sa mať radi a v studenej a ošarpanej budove jeden do druhého prelievať horúcu a krásnu lásku z veľkej zelenej šálky. A tešiť sa z Harryho Pottera, aj keď sme tri a pol filmu prespali. Ani jednému z nás to nechýba, sme Potterovsky skúsení. A rozostrapatí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára