Pompelínový nálev.

Baltazár strčil chápadlo do zaváraninovej fľaše a vylovil z nej mokrú šmykľavú guľatú neurčitosť oranžovej farby.
"Čo je toto?" spýtavo sa pozrel na Kolmína ukazujúc druhým chápadlom sprava na guľatú neurčitosť modrej farby, ktorú bolo vidno cez priesvitnú podlahu vesmírnej lode. Kolmín otrávene zdvihol všetkých osem očí od rozčítanej detektívky, aby Baltazárovi povedal, že nemá poňatia a nech mu dá pokoj. A jednu pompelínu. Zavrel oči a spod hlavy sa mu vysunula malá zásuvka. Baltazár mu neochotne hodil do zásuvky oranžovú neurčitosť, ktorú držal v chápadle a už mu z nej stihlo nakvapkať na priesvitnú podlahu a nahlas zaškvrčať. Kolmín chytil pompelínu do svojej zásuvky a čvachtajúc sa vrátil k detektívke.
"Nudím sa. Myslíš, že ja tá modrá vec obývaná?" opýtal sa Baltazár zotierajúc syčiacu kvapalinu z podlahy.
"Hm. M-m." Kolmín mu vo všeobecnosti nevenoval veľa pozornosti.
"A čo ak hej?" ponoril tretie chápadlo sprava do zaváraninovej fľaše a napchal si do zásuvky tri pompelíny naraz.
"No tak potom tam bývajú nejakí debili." Navlhčil si chápadlo o oko a obrátil stránku.
"Kolmín." Baltazár otvoril chladničku a strčil do nej fľašu s pompelínami.
"Hm?"
"To by bolo vzrušujúce. Vieš ako dlho som už nenapadol žiadnu planétu?"
"Rovnako ako ja."
"Dvadsaťtisíc obehov Latriusa okolo Blábočníka."
"Ty to ale dramatizuješ. Stačilo povedať dva grmbíny. To je vek mojej malej netere."
"Ty máš neter?"
"Ale daj mi pokoj, už piaty krát čítam rovnakú vetu."
Baltazár sa zasníval, až mu z tykadla vytiekla modrá tekutina. To boli časy, keď napádali planéty každých pár nádychov koprazombra. Naposledy, keď sa z chuti navládol nad inou civilizáciou... Všetkých na planéte donútili, aby uzavreli medzi sebou mier a prestali znečisťovať ovzdušie. Naozaj už tam mali veľmi malý percentuálny podiel etánu a hrozilo im vymretie. Utrel modrú tekutinu zadným chápadlom. To boli časy.
"Kolmín."
"Baltazár, ja ťa poviažem. Normálne ti z chápadiel urobím náramok priateľstva! A tým priateľstvom myslím nepriateľstvo, lebo ťa neznášam!"
"Dobre, dobre. Upokoj sa. Ja som len strašne chcel napadnúť planétu, len tak, pre sentiment."
"Zavri šuflík, lebo ti nalejem pompelínový nálev do oka!"
Baltazár zavrel tri oči a zvyšné si zakryl chápadlami. Modrá tekutina z jeho tykadla tiekla prúdom. On si tak veľmi chcel trochu absolutisticky zavládnuť.
Kolmín otočil ďalšiu stranu detektívky, kým dolu na modrej planéte 154 zadĺžených bussinessmanov odmietlo dať drobák 154 žobrákom.