Zabudla som, aké to bolo, mať sa zle. A o dobrých veciach nemám potrebu písať, lebo tie sú všetci ochotní počúvať naživo.
Raz za čas mám sériu slabších dní, ktoré sa ale vždy niečím vyvážia a všetko je len o trochu menej fajn ako zvyčajne. Ale teraz sa fajn necítim. tečie mi po pere studený sopeľ a cítim sa ako idiot. Od rána ma neustále naťahuje a vôbec ma to nebaví.
A je mi zima. Je mi vždy zima, keďsom smutná.
Nepáči sa mi hudba ani žiadne iné zvuky a nechutí mi jedlo a nebaví ma ani písať a všetko je naruby. Necítim sa ako doma. Keby sa domov otočil naruby, toby znamenalo, že teraz som vonku. A že preto mi je zima, že som vonku. A keby sa objatie otočilo naruby, znamenalo by bytie v niečom náručí to, že som vlastne úplne všade inde, len nie v tom objatí. Ale zároveň by to aj znamenalo, že keď ma práve nikto neobjíma, mala by som sa cítiť ako keby ma objímali všetci. A vonku by som sa mala cítiť dobre. A tam padá moja teória.
Možno som len znáročnela a zlenivela a možno naozaj pekné veci vyprchajú ako osviežovač vzduchu do záchoda a ľudia sú povrchní ako ochranný lak na nechty a spánok nedobíja energiu, ale len vypĺňa prázdne miesto medzi riadkami ako purpena a možno je život taký prozaický ako táto veta a ja len prichádzam o svoju žuvačkovú bublinu, lebo už ju mám príliš dlho a stráca chuť a žuvateľnosť.
A ľudia čo mi chcú ublížiť mi olamujú komáre a tí, čo mi ublížiť nechcú do mňa omylom párkrát zatnu sekeru a mne je zima a nebaví ma to. A napríklad by som chcela mať dlhšie vlasy, ale tie sa vždy rozštiepia a polámu, Alebo by som chcela krajšie kresliť a menej vážiť a vedieť po anglicky a cítiť nehranú lásku a zohriať sa a neplakať a nenechať sa olámať a polámať. To by ma bavilo.
Ale ja sa hrbím a studenými prstami vtláčam svoju bolesť do necitlivej klávesnice a cez slzy nevidím na písmenká a mám pocit, že to tu už o chvíľu všetko ovraciam, Ale aj tak sa ako hlúpa tvárim, že je všetko v pohode, aby som niekoho neochladila a neolámala, pretože jeden smutný človek je dostatočne veľa.
A bolia ma všetky trubice v tele.
Ale najviac ma bolím ja, lebo som najväčšia trúba.
A trúbim do vreckovky.
Som plakanka.
Plakanka s kŕčmi.
Plakanka z krčmy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára