V skratke.

Je mi smutno, že nepíšem. Tak zhrniem trochu, ako sa mám v posledné dni.

10.11.
Na nardoeniny mám vysnený program. Sedím v izbe. Sama. Počúvam hudbu. A kreslím. mám sa úžasne, som šťastná zo sveta a mám pocit, že už azda nikdy nebudem nešťastná.

11.11.
Som nešťastná. Pozerám sa z okna autobusu do tmavých ulíc a obrysov stromov. Okrem toho, že je tma, je aj hnusne. Mám pocit, že som zlý človek a rozmýšľam nad všetkými previneniami v mojom živote. Prídem domov neskoro, napíšem Filipovi, že mi je smutno, on mi pošle pesničku a ja som rozcitlivená a dojatá, tak sa rozrevem a zaspím.

12.11.
Zliezam po strmých schodoch, stúpam Dominike po sukni a kŕčovito sa usmievam. Toto musím zvládnuť. Sedím na schodíku, spievam o dušu spasenú a užívam si to. A veď čo. Víťazíme, tešíme sa, skackáme a so všetkými sa fotíme. A ešte sme super, to som zabudla dodať.

Povedala som, že v skratke? Nepovedala? Tak vravím.