Mali sme tu všetky dzeciska sveta. Všetky rovná sa štrnásť. Robili hluk a hrabali sa mi vo veciach, stále sa niečo pýtali a jedli ako kobylky (mamina piekla 5 druhov rôznych pochutín a neostalo skoro nič). Bola som ospalá a potom už nie a potom zas áno.
Filip vonia ako drevo a dá sa naňho pozerať navždy.
PS: Neviem kresliť vodovkové machule, pokúšala som sa o svoj život
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára