Stmieva sa. Vonku je teplo, zo školy som šla len v šatách. Včera tiež. Hľadala som štvorlístky, dnes ani včera som nenašla. Za to sa mi prihovoril školník zo základky. Rozprávali sme sa, až kým sme neprišli k škole. O starostiach a o obrubníkoch. Keď som bola druháčka, veľmi som sa ho bála, taký veľký tučný ujo a má taký zvučný hlas, že máš vždy pocit, že na teba kričí. A prezúvky máš kde?! Samozrejme, že som z neho mala stresy, bola som také motovidlo, že som si prezúvky zabúdala každý druhý deň. Rezervoval si štvorlístok, keď nejaký nájdem. Nenašla som. Ale ak nájdem, dám mu. Eh. štvorlístok.
Dni bývajú hocijaké. Najradšej by som to zhodila na nevyspytateľnosť vesmíru, alebo osudu, alebo boha, alebo dačoho. škoda, že si za všetko môžem sama. Tak to aspoň budem zhadzovať na to, že som v puberte a mám premenlivé nálady. Aj keď tú vetu z duše neznášam. Neznášam nebyť dosť stará/dobrá/vyspelá na komunikáciu s ľuďmi staršími/lepšími/vyspelejšími odo mňa. Vek predsa neovplyvním, akokoľvek by som chcela. Teraz píšem strašne odveci, chcela som písať o tom, aký som mala dnes zlý deň v škole. A aj o tom napíšem.
Dnes som mala veľmi zlý deň v škole. Bývajú dni, keď si uvedomujem, že som dosť hlúpa a naničhodná a potom bývajú dni, keď si to neuvedomujem, tie sú fajn. Lenže dnes bol ten prvý a celú bilou (argh, biola) som mala slzy na krajíčku (slzy, choďte na krajíček, zrazí vás auto) z toho, ako:
1. Zo všetkého, čo kto povie rozumiem tak predložky a spojky
2. Modránzskemu neskutočne pískajú topánky na linoleu a ja mám chuť skočiť z okna
3. Čakala ma debilná písomka zo španiny a ako všetci dobre vieme, skôr by som sa dohovorila po mongolsky ako po španielsky, vivat naša skvelá učebnica.
A všetky tie mitózy a meiózy a delenia chromozómov v telofáze stekali po tabuli a na zemi vytvorili nechutne špinavú sivú mláku. Takú istú, ako tá, čo som ju mala v mozgu. Neznášam biológiu.
Potom som sa chcela odpútať a radšej som rozmýšľala, čo so životom. Na nič som neprišla a tak som bola ešte demotivovanejšia.
Ale dopekla, čo to robím? Tento blog má byť modrý, nie špinavý. Cez to všetko som sa dostala k tomu, že aj keďsom sprostá z bioly a nechápem ako sa dá pomotať pytagorova veta (zrejme chápem, keď sa mi to podarilo) a neviem ako sa povie zoskupenie, dobre viem, agrupación, už som si to pozrela a zabudla som napísať dátum a jednu čiarku v oficiálnom liste na angline a nerobím projekt na deják, ktorý mal byť hotový už v pondelok, aj napriek tomu všetkému sa dokážem mať dobre. Lebo ako vraví Maťo (a má pravdu): "Všetko je to v tvojej hlave." A ja sa predsa nebudem mať zle len kvôli tomu, že som hlúpa, nie? Koľko je na svete ľudí hlúpejších než ja (jeden a pol) a majú sa lepšie? Prečo píšem tie neznesiteľné rečnícke otázky do textu, keď ich neznášam?
Tak skúsime to znova:
Vonku sa stmieva. Už je teplo, zo školy som šla len v šatách. hľadala som štvorlístky, púpavy kvitnú. To znamená, že je naozajstná jar. Prileteli lastovičky. Je máj. Všetko je v poriadku, keď existuje dobrá hudba, dobrí ľudia a dobré udalosti, vesmír je v rovnováhe. Teším sa na radcák a na palacinky, čo budú zajtra na obed. Teším sa na veci, čo budú, lebo dobré veci sa dejú, aj keď niekto nevie, v ktorej fáze meiózy nastáva replikácia DNA.
Vajce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára