_____________________________________
Vraj to tu zanedbávam. To preto, lebo sa tvárim, že nemám čas. Tvárenie sa, že nemám čas zaberie oveľa viac času ako naozajstné nematie času.
Prvá obyčajná nezvyčajnosť o ktorej som chcela rozprávať, je včerajšia cesta domov. Cestou domov vždy prídem na niečo, čo tu napísať. Včera po škole som bola v knižnici. Keď som vyšla z podchodu pri hasičoch, chodník už bol trochu pofŕkaný. Do kroku som nepridala. Aj tak by som zmokla. Radšej som si k tomu moknutiu pustila hudbu. S hudbou je aj moknutie krajšie. A to som si myslela, že moknutie už byť krajšie nemôže. Potom som na vyklopovacom kopci oproti mne vyrútila skupinky úplne neznámych bežiacich chlapcov a každý jeden ma pozdravil. Ani jedného som nikdy pred tým nevidela. To by vôbec nebolo čudné, možno si ma s niekým pomýlili, ale toto sa mi stalo 5-krát za sebou, na tom istom kopci, so skupinami neznámych bežiacich chlapcov. Možno sa dohodli, že budú zdraviť každého človeka, ktorý sa bude usmievať. Alebo nejako tak. Ja som sa usmievala, lebo som mala vo vlasoch veľa dažďovej vody, na nohách tie topánky a ešte mi do toho hrala hudba, ktorá mi Ťa pripomína. Netvár sa tak, dobre vieš, že okrem mňa si jediný človek, ktorý si to kedy bude čítať.
Stretla som učiteľku z klavíra.
____________________________________
Keď sme sa obliekli do zmrzliny,
ponárali v dúhovkách,
vonku pršalo
pokazili sa nám okná
obraz v nich šumel.
katrplen
____________________________________
Bystrinka v nose
Bystrá. Ako to?
Ako môžeš byť bystrá a herečka?
To sa vylučuje.
A zajedol to tvrdenie zmrzlinou
nech sa nehnevám
že to mám byť rada,
že som herečka-bystrinka.
Trochu mi natieklo do topánok
trochu do oka
trochu som utiekla
ale len trochu.
Ľahni.
Keď ležíš, smiešne sú aj hodiny.
Vidíš? Smeješ sa
Ale hodiny sú smiešne aj vždy.
Hlavne keď ukazujú dvanásť. Vtedy sú najsmiešnejšie.
- Pauza na smiech -
Už je neskoro na nemčinu.
_______________________________________
Ja som si dnes prišla prečítať, či nemám nový príspevok na vlastnom blogu. Inak som celkom zdravá.
Jasné, veď to čo píšem ja sa číta najlepšie O:). Vonku dosť šialene sneží, už od rána, ale mohlo by prestať aj.
_______________________________________
Oh, ako mi len je dobre. Svet je také fajn miesto... Nie každý večeria jaternicu hneď po vylezení s vane s bublinovou čokoládou voňajúcou penou, nie každý celý večer popíja čaj a má sa skvele.
Zbožňujem tieto rozlúčky s chorobou, po ktorých sa dám kompletne do poriadku. Cítim sa znovuzrodene a je mi fajn.
Okrem toho (nedokončené)
_______________________________________
Hrá Vivaldiho Zima. Rozprávam do nej rozprávku o Mikulášovi, čo zajtra pôjde v školskom rozhlase. Z kúpeľne počuť fén. Zima je mi len trochu, veľký biely štrikovaný sveter, ten čo som ho nevedela už od leta nikde nájsť a bol v hornej poličke skrine, kam nedočiahnem, sa o to postaral. Ani neviem, čo poriadne chcem napísať, len som už dlho nič nepísala a vychádzam z cviku. To len tie husle vo mne vyvolali čosi modrasté.
Ukryla som tresku za skrinkou na balkóne. A zvyšok u mňa v šuflíku.
_______________________________________
Zdenča povedala že to je čudné. Že rozmýšľam. "Agáta, veď ty rozmýšľaš ešte viac ako ja!" Dve hodiny ma presviedčala, nech jej pošlem link na môj blog, kým ma konečne zlomila... Nie, ja ťa nebudem odcuzdovať, nie, nezmení mi to pohľad na teba, veď Agáta, veď tulene. No veď dobre, no. teraz, keď ho číta ona, už je jedno, komu ho dám.
_______________________________________
čajové večierky do neskorých nocí
vylievanie duší na červený stolík
nakreslili krúžky pod šálky a oči,
na útržky pravdy, ktorá stále bolí.
Rozhovory o svete a o láske hoci
skrývala sa v plienkach trinásťročných bábik
stálo nám to za to, za ten modrý pocit;
"Miluješ ho?" "Ľúbim. Veľmi." "No len aby..."
Čítali sme denník pri sviečke
v siedmej triede asi
(Tu chýba jeden verš, neviem rým na sviečke)
Chichotali sme sa. nehlučne.
Nezobuďme našich.
Neboli sme kamarátky rozlučné...
______________________________________
Je dvadsiateho druhého. Dostala som strojček a pomenovanie "to milé trdlo".
Už pol hodiny som ležala v zubárskom kresle rozmýšľajúc, prečo nevymeníme postele za zubárske kreslá. Klipkali mi oči. Zubár (ten istý, čomi vždy nakladie do úst tristo vecí a potom ma rozosmieva a keď mi vraví, nech sa nesmejem, začne sa smiať ešte viac) mi poleptal peru lepidlom. od pravého kútika mi ide škaredá fialová popálenina. Okrem toho to bola veľmizaujímavánávšteva čeľustného ortopéda. Najprv telefonoval s akousi známou. Mala prvé výročie svadby. Položil. "My sme mali teraz štyridsiate, uvidíme ako dlho to vydrží im...", načo setrička povedala: "počkajte pár hodín...
Je zaujímavé, ako k pacientompristupujú ako k škatuli od topánok na výrobnom páse. Samozrejme, krabici od nóbl topánok, ale predsa. krabice nemajú uši, ani mozog. Môžte sa pri nich rozprávať o kadečom. Krabica si to na blog nenapíše. Rozprávalisa o cirkvi a o dubákoch novej generácie. Ležala som, hodinu som ich počúvala a každ (nedokončené)
_______________________________
Paprika sedela na salaši a spievala ódu na radosť, až kým neprišiel ujo zubár a nezačal hrať karty so svojim tieňom. Kým sa kozliatka dostali z výťahu, už bola dávno tma. pri východe slnka začalo snežiť a bola dúha. niekdy rozmýšľam nad životom. niekedy nie. Najzvláštnejšie veci mám hlave tesne pred tým ako zaspím. Keď sa mi vypína mozog, vidím obrázky mláky a líšky na krku a rozprávajúcej mrkvy. prišiel kráľ, zložil si parochňu a začal nahlas jódlovať. keď prileteli rybičky, už bol dávno mŕtvy. Sardinky zomreli. Dostali peknú kovovú rakvu. Boli zabalzamované,. Prečo vegetariáni jedia ryby? Mali by sme sa lepšie spoznať, potom by všetko bolo jednoduchšie a cukrová vata by mi nespľasla a rybičky by boli kyslé. Uhorky sa vysypali z vlečky. Sadli si na múrik a začali spievať koledy. Okoloidúce medvedíky čistotné im hádzali do klobúka mince. škoda že neplatné. zajtra sa odsťahujem a bude pokoj. v lese sú tri sudičky. Sedia v kočiariku a zlomyseľne sa uškŕňajú. Tma ešte nie je. len tancujem na hrote ihly a nik si ma nevšíma. Bolo tam tma. A zima. Ale mne to nevadilo, lebo som mala na sebe 7 vrstiev oblečenia. Tvárila som sa že som zdravá a ľahla som si na zem. Vrčala som, keď ma dvíhali, chcela som len mať chvíľu pokoj a pozerať na zamračené hviezdy. Panvica. Kukurica vyliezla zo skrine a namierila na mňa pištoľou. Vzala som to smrteľne vážne a odišla som do pivnice. Hlúpe kompóty, nikdy sa mi neprestanú vysmievať. Sedia na okraji poličky a hompáľajú nohami. Pľuje mi do jedla. Môj papagáj. moje domáce zvieratko je škrečok. Papáju nemám. Iba sušenú a aj tú som už zjedla. Čerešne sedia v zošite a nedávajú pozor, mali by konečne položiť tie hokejky a ísť sa najesť! Mňa to tu už takto nebaví, radšej idem hrať poker. Hop- Na strome sedí papuča a kričí na susedov. Kradnú jablká. Iba máličko, nie veľa, ale kradnú. Potom sa rozpŕchnu ako lastovičky, odletia do teplých krajín a tam sa zaľúbia a zomrú. Od smädu. vodu. Vodu. Uhorky tečú po podlahe a ja ich nevládzem zastavovať. tečú ako láva a ja nemôžem utekať. stojím, prikovaná k podlahe a plačem. Prečo sa to stalo? kto za to môže. Sama si za to môžeš, kričia roztečené uhorky a bežia za mnou. letí letí všetko letí. hoblík. Medveď sa vezie na kosačke ja je citrón. Tvári sa veľmi dôležito, lebo má na sebe oblek. kde je lopta? Schovala so do tieňa a čuší. Pníky. Pníky. Pníky. Pníky. Máme doma malé deti. majú dve hlavy a nula rokov. A obliečku na vankúš. Ja zomriem. Ja viem, to každý, ale ja zomriem dnes. Cíttim to. Ja zomriem. Ja. Zomriem. Je mi zima. Nikdy v živote som sa takto veľmi nebála. Zomriem. A nikto tu nebude, nikto to nebide vedieť. A ja zomriem. Ale ja nechcem. Je mi zima. Ja nechcem zomrieť. Ešte nie. Je mi zima. Plačem. Nechcem. Trasiem sa ako ešte nikdy. teplotu nemám. Dnes idem preč. Ja nevládzem. Už nevládzem, ani nechcem. Už nebudem.Bojím sa. je mi zima a teplo a mám husiu kožu a celá sa bolím a chce sa mi spať. Určite zomriem. keby som aspoň mala vysoké teploty, tak by to mohla byť halucinácia, ale ja mám 36,5 a srdce mi bije pravidelne. To mi iba stekajú slzy po tvári. Kotúľajú sa. Mám závraty. Už nevládzem, asi budem vracať. Asi zomriem. ja ešte nechcem zomrieť. Ja som chcela vyrásť a mať deti a prácu a mať rada ľudí a mať ľudí, ktorí majú radi mňa. A teraz mám zomrieť? Ja s tým nesúhlasím. Čo mám schizofréniu, alebo čo? Keby som mala teplotu, malo by to vysvetlenie, takto len sedím píšem a plačem a trasiem sa, lebo si myslím, že zomriem, ale ja zomriem. Bŕŕŕ. A nikto nebude doma. Zomriem? Rozhodujem o tom ja? Je mi zima. Ja chcem žiť. Už nemám silu. Keby som sa tu náhodou už nikdy nevrátila, tak zbohom. majte sa tu dolu radi a nešalejte, a jedzte krupicovú kašu. Povraciam sa. Keby to boli halucinácie! Keby to mohli byť halucinácie, lenže ja som celkom pri zmysloch a cítim sa na nič. (žlčníkový záchvat, dátum si nepamätám)
_____________________________________
(to som zrejme niekomu posielala a potrebovala som to preniesť na iný počítač)
____________________________________
Ešte sú tam nejaké štyri, ale tie neuverejním, tie sú príliš hlúpe a hanbím sa.
vylievanie duší na červený stolík
nakreslili krúžky pod šálky a oči,
na útržky pravdy, ktorá stále bolí.
Rozhovory o svete a o láske hoci
skrývala sa v plienkach trinásťročných bábik
stálo nám to za to, za ten modrý pocit;
"Miluješ ho?" "Ľúbim. Veľmi." "No len aby..."
Čítali sme denník pri sviečke
v siedmej triede asi
(Tu chýba jeden verš, neviem rým na sviečke)
Chichotali sme sa. nehlučne.
Nezobuďme našich.
Neboli sme kamarátky rozlučné...
______________________________________
Je dvadsiateho druhého. Dostala som strojček a pomenovanie "to milé trdlo".
Už pol hodiny som ležala v zubárskom kresle rozmýšľajúc, prečo nevymeníme postele za zubárske kreslá. Klipkali mi oči. Zubár (ten istý, čomi vždy nakladie do úst tristo vecí a potom ma rozosmieva a keď mi vraví, nech sa nesmejem, začne sa smiať ešte viac) mi poleptal peru lepidlom. od pravého kútika mi ide škaredá fialová popálenina. Okrem toho to bola veľmizaujímavánávšteva čeľustného ortopéda. Najprv telefonoval s akousi známou. Mala prvé výročie svadby. Položil. "My sme mali teraz štyridsiate, uvidíme ako dlho to vydrží im...", načo setrička povedala: "počkajte pár hodín...
Je zaujímavé, ako k pacientompristupujú ako k škatuli od topánok na výrobnom páse. Samozrejme, krabici od nóbl topánok, ale predsa. krabice nemajú uši, ani mozog. Môžte sa pri nich rozprávať o kadečom. Krabica si to na blog nenapíše. Rozprávalisa o cirkvi a o dubákoch novej generácie. Ležala som, hodinu som ich počúvala a každ (nedokončené)
_______________________________
Paprika sedela na salaši a spievala ódu na radosť, až kým neprišiel ujo zubár a nezačal hrať karty so svojim tieňom. Kým sa kozliatka dostali z výťahu, už bola dávno tma. pri východe slnka začalo snežiť a bola dúha. niekdy rozmýšľam nad životom. niekedy nie. Najzvláštnejšie veci mám hlave tesne pred tým ako zaspím. Keď sa mi vypína mozog, vidím obrázky mláky a líšky na krku a rozprávajúcej mrkvy. prišiel kráľ, zložil si parochňu a začal nahlas jódlovať. keď prileteli rybičky, už bol dávno mŕtvy. Sardinky zomreli. Dostali peknú kovovú rakvu. Boli zabalzamované,. Prečo vegetariáni jedia ryby? Mali by sme sa lepšie spoznať, potom by všetko bolo jednoduchšie a cukrová vata by mi nespľasla a rybičky by boli kyslé. Uhorky sa vysypali z vlečky. Sadli si na múrik a začali spievať koledy. Okoloidúce medvedíky čistotné im hádzali do klobúka mince. škoda že neplatné. zajtra sa odsťahujem a bude pokoj. v lese sú tri sudičky. Sedia v kočiariku a zlomyseľne sa uškŕňajú. Tma ešte nie je. len tancujem na hrote ihly a nik si ma nevšíma. Bolo tam tma. A zima. Ale mne to nevadilo, lebo som mala na sebe 7 vrstiev oblečenia. Tvárila som sa že som zdravá a ľahla som si na zem. Vrčala som, keď ma dvíhali, chcela som len mať chvíľu pokoj a pozerať na zamračené hviezdy. Panvica. Kukurica vyliezla zo skrine a namierila na mňa pištoľou. Vzala som to smrteľne vážne a odišla som do pivnice. Hlúpe kompóty, nikdy sa mi neprestanú vysmievať. Sedia na okraji poličky a hompáľajú nohami. Pľuje mi do jedla. Môj papagáj. moje domáce zvieratko je škrečok. Papáju nemám. Iba sušenú a aj tú som už zjedla. Čerešne sedia v zošite a nedávajú pozor, mali by konečne položiť tie hokejky a ísť sa najesť! Mňa to tu už takto nebaví, radšej idem hrať poker. Hop- Na strome sedí papuča a kričí na susedov. Kradnú jablká. Iba máličko, nie veľa, ale kradnú. Potom sa rozpŕchnu ako lastovičky, odletia do teplých krajín a tam sa zaľúbia a zomrú. Od smädu. vodu. Vodu. Uhorky tečú po podlahe a ja ich nevládzem zastavovať. tečú ako láva a ja nemôžem utekať. stojím, prikovaná k podlahe a plačem. Prečo sa to stalo? kto za to môže. Sama si za to môžeš, kričia roztečené uhorky a bežia za mnou. letí letí všetko letí. hoblík. Medveď sa vezie na kosačke ja je citrón. Tvári sa veľmi dôležito, lebo má na sebe oblek. kde je lopta? Schovala so do tieňa a čuší. Pníky. Pníky. Pníky. Pníky. Máme doma malé deti. majú dve hlavy a nula rokov. A obliečku na vankúš. Ja zomriem. Ja viem, to každý, ale ja zomriem dnes. Cíttim to. Ja zomriem. Ja. Zomriem. Je mi zima. Nikdy v živote som sa takto veľmi nebála. Zomriem. A nikto tu nebude, nikto to nebide vedieť. A ja zomriem. Ale ja nechcem. Je mi zima. Ja nechcem zomrieť. Ešte nie. Je mi zima. Plačem. Nechcem. Trasiem sa ako ešte nikdy. teplotu nemám. Dnes idem preč. Ja nevládzem. Už nevládzem, ani nechcem. Už nebudem.Bojím sa. je mi zima a teplo a mám husiu kožu a celá sa bolím a chce sa mi spať. Určite zomriem. keby som aspoň mala vysoké teploty, tak by to mohla byť halucinácia, ale ja mám 36,5 a srdce mi bije pravidelne. To mi iba stekajú slzy po tvári. Kotúľajú sa. Mám závraty. Už nevládzem, asi budem vracať. Asi zomriem. ja ešte nechcem zomrieť. Ja som chcela vyrásť a mať deti a prácu a mať rada ľudí a mať ľudí, ktorí majú radi mňa. A teraz mám zomrieť? Ja s tým nesúhlasím. Čo mám schizofréniu, alebo čo? Keby som mala teplotu, malo by to vysvetlenie, takto len sedím píšem a plačem a trasiem sa, lebo si myslím, že zomriem, ale ja zomriem. Bŕŕŕ. A nikto nebude doma. Zomriem? Rozhodujem o tom ja? Je mi zima. Ja chcem žiť. Už nemám silu. Keby som sa tu náhodou už nikdy nevrátila, tak zbohom. majte sa tu dolu radi a nešalejte, a jedzte krupicovú kašu. Povraciam sa. Keby to boli halucinácie! Keby to mohli byť halucinácie, lenže ja som celkom pri zmysloch a cítim sa na nič. (žlčníkový záchvat, dátum si nepamätám)
_____________________________________
(to som zrejme niekomu posielala a potrebovala som to preniesť na iný počítač)
____________________________________
Ešte sú tam nejaké štyri, ale tie neuverejním, tie sú príliš hlúpe a hanbím sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára