Hrá Vivaldiho Zima. Rozprávam do nej rozprávku o Mikulášovi, čo
zajtra pôjde v školskom rozhlase. Z kúpeľne počuť fén. Zima je mi len trochu,
veľký biely štrikovaný sveter, ten čo som ho nevedela už od leta nikde nájsť a
bol v hornej poličke skrine, kam nedočiahnem, sa o to postaral. Ani neviem, čo
poriadne chcem napísať, len som už dlho nič nepísala a vychádzam z cviku. To
len tie husle vo mne vyvolali čosi modrasté.
Ukryla som tresku za skrinkou na balkóne.
A zvyšok u mňa v šuflíku. Vonku je už zima a hmla dnes bola do večera. Šúpem mandarínky, tým takým mojim čudným smiešnym hanebným spôsobom a hneď šupky ničím. Mám za nechtami žlto ako júlové ráno.
Už neviem, čo by som viac napísala. Je to veľmi pekné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára