Dlho som tu celkom nebola, tak len nechávam stopu.
"Orechy vedia chodiť?"
"Čo?"
"Však je tu napísané, že môže obsahovať stopy orechov."
A potom sa mám aj celkom dobre, aj celkom veselo (Juro sa so mnou neustále potrebuje hádať, nenamietam, v mojom podvedomí myši pištia, v mojom podvedomí psík spí) a debil s paličkou v opere, čo Liv nevie ako sa volá a je to dirigent.
Hocičo!
A dobre. Skákala som po stoličkách a otvárala žalúzie v USA (učebňa študentských aktivít má skvelú skratku). Viem po španielsky 20 hudobných nástrojov... No teda... Aspoň ich mám napísané v zošite. Na svete sa mi páči, svetu sa páči na mne, len ruky mám studené. Deficit brúch v blízkom okolí. A na parkovisku je tma, aj včera bola, aj pred tým. Len vtedy nebola, keď ešte parkovisko nebolo a všetci boli šťastní a spokojní a nechali tam rásť štvorlístky.
A kečup a horčica a Arizóna. Horčica je dobrá. Aj kečup je dobrý. Arizónu som ešte nejedla.
Agátka, choď sa už umyť, zlatíčko.
Dobre.
No a tak idem, nech som poslušná. Juro je tiež uctievač modrej farby. Povedal. A hodín sa nazbieralo ako vody pod hodinkami s vodotryskom.
Puf! Puf!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára