Podarky.

Prekvapivo sa vôbec nič nedialo. Ani knihy sa nečítali, ani starci sa nepoberali, tento marec bol úplne nanič. A ak sa aj niečo dialo, tak to bol nepodarok. Lenke sa na gauči rozsypali lentilky, boli vo všetkých záhyboch aj na zemi a niektoré jej spadli aj do výstrihu. Nič jej nešlo, zhorelo jej mlieko, vrazila do dvierok od skrinky, porezala si ukazovák a chcela si len chvíľu oddýchnuť. Na lícach mala červené fľaky a z nosa jej neustále tieklo, sneh už bol roztopený, alergie mali voľnú cestu. A teraz ešte tie lentilky. A v jej živote sa nič nedialo. Ticho. Nuda.

Keď sa zobudila, bola tma. Na líci mala prilepenú roztečenú modrú lentilku a ďalšie boli rozdrvené na gauči a na zemi. Rozhodla sa, že sa nejde hýbať. Už nikdy. Alebo aspoň dovtedy, kým neprišiel Murko a nezačal útočiť na lentilky prilepené k jej tričku. Murko bol láska, mala ho už 8 rokov a ničil všetko, čo mu prišlo pod labky, ale priadol od rána do večera. Lentilky nechá tak a napíše rozprávku o Murkovi.

A písala. Napísala dve vety, jednu zmazala a napísala ďalšie dve. Dva kroky tam, jeden späť, ako hovorievala učiteľka na základke, ty si taká Klára, čo cez deň šije a v noci pára, ale to sa nehodilo, Lenka bola Lenka a nie Klára. Bola taká Lena, cez deň pivo, v noci pena. A doobeda súbor neúspechov a poobede... Poobede plakáva. Už len štyri pracovné dni a bude môcť plakať aj doobeda. Vstáva. Káva. Plakáva. A prsty mala chudé ako smrtka, keď behali po klávesnici, bola jej zima a stôl jej vtláčal do predlaktí krátkodobé rany bičom. Nie je ľahké písať veselú rozprávku v takejto nálade, Murka prešlo auto a Lenka plakala. Vymazala auto a Murko sa utopil v rybníku. Išlo to samé. Zmazala aj rybník a Murko sa otrávil jedom na potkany. Na potkání.  Potom ho roztrhal pes, predávkoval sa heroínom, zjedol sklo, padla mu na hlavu tehla a predali ho na orgány. Vôbec jej to nešlo, nemohla to nechávať na náhodu, Murkovi už ostával len jeden život. Vstala od počítača, ponaťahovala sa a povysávala zvyšky lentiliek z gauča. Murko sa niekam schoval, bál sa vysávačovania.

Keď bolo povysávané, nechala všetko tak, uvarila si kávu, párkrát sa vysmrkala a pustila si hudbu, hneď jej bolo ľahšie. Rozprávka sa skončila tým, že si Murko našiel mačaciu ženu a kúpil jej snubný prsteň z mačacieho zlata. Postavili si dom a v obývačke si zarámovali romantickú fotku mačacích hláv.

Akurát išla rozprávku uložiť, keď im v celom byte vyhodilo poistky. Dofrasa! Zapálila si sviečku a vyjavil sa jej nepekný obrázok rozhryzenej šnúry z vysávača a nehybného Murka.