Zásnuby.

Z okna najvyššieho poschodia osemposchodovej bytovky bol výborný výhľad na ohňostroje. Beáta a Lukáš si štrngli šampanským a ešte pred napitím sa vášnivo objali. Lukáš zašepkal Beáte do ucha: "Staneš sa mojou...". Beáte zabehlo a obliala Lukášovi chrbát šampanským. Lukášovi sa prilepila kockovaná košeľa, čo od nej dostal na Vianoce, na chrbát. Beáta sa odtiahla a navrhla, že skočí do kuchyne po papierové utierky. Lukáš sa usmial a kŕčovito si odpil z vlastného šumivého nápoja. Kým bola v kuchyni, zazvonil jej mobil.
"Maminka? Haló? Aj tebe všetko dobré. Ako sa s ockom máte? No, to rada počujem, a čo tá noha? Už lepšie? A dávaš si tú mastičku? Tú smradľavú. No tak vidíš, to máš preto. Nie, nie, nerušíš, ty nikdy nerušíš, maminka. Jasné. A kapustnica sa podarila? Mňam!"
Lukáš sa pomaly zložil na pohovku a sledoval asi pätnásťčlennú skupinu mladíkov s prskavkami. Kreslili vo vzduchu kadejaké obrazce a vyzerali, že sa dobre bavia. Aspoň niekto. " Hej, aj Lukáškovi odkážem. Výborne. Len som ho trošku obliala šampanským. Ježišmária, veď ja som ho šla vysušiť. Dobre maminka, pozdrav ocka. Hej, prídeme. Papa!" Beáta konečne položila a z kuchyne sa ozval zvuk trhania papiera. Lukáš narovnal chrbát, potom ho zas ohol, položil pohár na stopke na stôl, potom si kľakol na obe kolená uprostred koberca. Zatriasol hlavou a kľakol si len na jedno koleno. Pod Beátinými nohami zapraskali parkety, Lukášovi bilo srdce ako o preteky. A Beáte znovu zazvonil mobil. Vďačne si vydýchla a aj s papierovými utierkami sa vrátila do kuchyne. Lukáš vyskočil na rovné nohy a znovu sa pozrel z okna. Niekto zle zapichol raketu do snehu, spadla a ohňostroje vypálili do prskavkovej skupinky, ktorá sa okamžite rozutekala na všetky strany aj so zažatými prskavkami. Tak ani im to nevyšlo tak, ako si predstavovali. Uškrnul sa.
"Aj tebe Šťastný nový rok, Láska!" kričala Beáta do telefónu, "nech si zdravá a šťastná a nech ťa poslúcha frajer. Čo? Kedy? To mi je ľúto... Hej. Máš pravdu. Nájdeš si lepšieho. Chlapi sú svine. Najväčšie. Pa, zlatko, drž sa."
Lukáš sa hodil na koleno. Beáta sa oprela o kredenc a pozerala sa na ohňostroj. Dúfala, že ešte niekto zavolá. Zbadala svoje šampanské na stole a vypila ho na dúšok. Dopekla. Lukáš sa zamračil a poškrabal sa na hlave. Vytiahol z vrecka prsteň a nervózne ho ukryl za chrbát. Obrazovka Beátinho mobilu sa rozžiarila spolu s jej tvárou.
"Milo? Ty čo odo mňa chceš o takomto čase? A to nemáš čo robiť o polnoci na nový rok? Jaj aha. Smutné. čo to trepeš? Veď už nie sme spolu koľko? Tri roky? Tak koľko? Ježiš, ty to počítaš na dni? Nie, vlastne... Nemusíš... A čo mi chceš povedať? Hm, pekné. Gratulujem. Čo? Šibe ti? Každý deň? A aj to na tebe vidno? Hahaha a koľko máš tehličiek, šesť, či osem? To je pekné. To vážne? No schválne, koľko? Ježišmáriajozef, to mesačne? Počúvaj, voláš mi, aby si mi povedal, ako sa máš bezo mňa dobre? A ako to je potom? No... To mi lichotí, ale... Počkaj... Neprerušuj ma. Čo či som? Vydatá? Čo si. Ani zasnúbená."
Lukáš vrátil prsteň späť do vrecka a ľahol si na zem. Vonku stále trieskali ohňostroje.
"Áno má, aby si vedel. Čo je ťa do toho, koľko zarába? No... podnájom v jednoizbáku. No a čo, sme mladí. Kde?! Teraz si nevedel, kde bývam, žartuješ? Z balkóna? Ó môj bože. Žartuješ."
Beáta vošla do izby, prekročila Lukáša a vyšla na balkón. spustila ruku s mobilom dolu, rovnako ako sánku. v snehu pred bytovkou boli zapichané prskavky, ktoré tvorili nápis: "Beátka, daj mi 2. šancu, staň sa mojou ženou!"
Beáta vyronila slzu, zdvihla telefón späť k uchu a zašepkala: "Prečo nie?" čo spustilo obrovskú sériu ružových a žltých ohňostrojov. A Lukášovi ťahalo z otvoreného balkóna na mokrú košeľu a na tridsaťpäťku.