Kamene na srdci.

"Čo sú to tu za kamene?" spýtal sa Bonifác Eleny a mykol hlavou v smere malej kôpky kameňov na zemi.
"Také kamene." odpovedala mu Elena a obaja pokračovali v sledovaní detektívneho seriálu v televízii. Bol veľmi napínavý, a preto obaja rýchlo zabudli na všetky kamene sveta. Ich dvadsať rokov trvajúce manželstvo bolo plné podobných hlbokých rozhovorov. A tiež detektívnych seriálov. Zvyčajne k nim v nedeľu večer Bonifác otvoril arašidové chrumky a nahlas šušťal, preto Elena vždy rýchlo odbehla do kuchyne po porcelánovú misku zo svojej výbavy a presypala chrumky do nej. Obal rýchlo pokrčila a položila ho vedľa misky. Za ten čas jej zvyčajne ušla zápletka a preto zvyšok večera strávila bombardovaním Bonifáca otázkami.
"Takže Michael je jej manžel?"
"Ten blonďák? Nie, to je jej brat."
"Ale nie blonďák, ten čierny, pekný."
"Jáj. To je tiež jej brat."
"A kto je jej manžel?"
"Ježiš Mária, Elena. Jej manžela našli mŕtveho v kancelárii. Veď to jeho vraždu vyšetrujú."
"Aha."
"Teraz zas neviem, čo hovoril ten policajt."
"Tak mi máš hneď povedať!"
Obaja si vložili do úst zopár arašidových chrumiek, Elena si oblizla prsty od malíčka po palec a Bonifác si utrel ruku do nohavíc.
"Dal by som si pivo."
"Jedno alebo dvadsať?"
"Jedno."
"No tak si daj."
"Potom mipovedz, čo bolo."
Postavil sa, ešte chvíľu pozeral na obrazovku a potom sa začal presúvať do kuchyne.
"Jaj, čo toto sú za kamene?"
"Už si sa pýtal."
"A čo si mi povedala?"
"Aha, vidíš ako ma počúvaš! choď si ty po to pivo."
Šiel.
"No čo sa stalo?"
"Nič nové."
"Tak ale niečo sa hádam stalo."
"Tak si nemáš chodiť po pivo, keď chceš vedieť, čo sa stalo."
"Veď si mi povedala..."
"Daj mi napiť."
Dal.
"Fuj, ale je horké."
"Výborné."
"Musím si to zajesť." vyhlásila Elena a ponorila ruku do arašidových chrumiek. Postupne ich zjedla a potom si oblizla prsty od malíčka po palec.
"A čo tam robí tento tu?"
"Jááj. To je ich syn."
"Koho?"
"Toho mŕtveho a jeho ženy."
"Tak niečo sa stalo, keďsom bol po pivo."
"No hej. Išli za jeho synom."
Ani jedno zo štyroch očí sa počas rozhovoru neodlepilo od obrazovky. Bonifác nahmatal porcelánovú misku, dal si do úst niekoľko arašidových chrumiek a utrel si ruku do nohavíc. Elena urobila to isté a oblizla si prsty od malíčka po palec. Toto ešte niekoľkokrát obaja zopakovali, kým prišla záverečná scéna. Zabila ho sekretárka, aby na ňu neprezradil, že ukradla firemné peniaze. Elena zívla, Bonifác sa pohodlne oprel a povedal: "Bolo to jasné."
"No ty si mi ale sherlock."
"Tebe to jasné nebolo?"
"A čoby nie." strčila ruku do misky, kde ju čakalo len zopár arašidových omrvín na chladnom porcelánovom dne. Vyviedlo ju to z miery na toľko, že prevrhla misku a tá sa s hrmotom prevrhla až na zem, kde po nej ostalo štrnásť črepín. Oblizla si prsty od palca po malíček, taká pekná miska. Bonifác sa postavil, urobil pár krokov apotom sa otočil spať na Elenu.
"Kde máme metlu?"
"Bývaš tu dvadsať rokov."
"V rohu v šatníku?"
"No vidíš."
"Len som si nevedel spo-"a zakopol o kopu kameňov. V snahe nespadnúť na zem sa chytil háčkovanej dečky na skrinke a zhodil dve vázy, cukorničku a sošku panny Márie.
"Čo do pekla tu robia tie kamene, Elena?"
"Čakajú, kým sa o ne potkneš."

Bola nedeľa večer, Bonifác šušťal chrumkami. Elena odbehla do kuchyne, cestou si spomenula,že ju tam nečaká žiadna miska, sadla si na kuchynskú stoličku a rozplakala sa.