Polievočka.

Rebeka si podopierala bradu rukou s lakťom na stole a druhou rukou držala lyžicu, ktorou nezaujato prelievala písmenkovú polievku. Stolička jej bola veľká, hompáľala nohami nad kožušinovým kobercom. Končeky svetlých vlasov ju šteklili na bacuľatom zápästí, bola nervózna. Tričko s usmiatym zajačikom jej bolo tesné. A už nechcela polievku ani vidieť.
"Papaj Rebečka, lebo zmeškáš rozprávočku." vyrážala sa jej maminka, zataľ čo si na mobile prezerala instagram. "Aha, vidíš, keďsi včera papala puding, bola si taká chutná, že ťa lajklo dvestotridsaťštyri ľudí.
Rebeka nabrala lyžicu polievky, zdvihla ju vysoko nad tanier a obrátila. Paradajková polievka vyšplechla z taniera na stôl.
"To sa nesmie Rebečka,teraz je stôl špinavý a maminka ho musí utierať. Maminka má veľa inej práce a keď jej budeš vyrábať ďalšiu, bude maminka smutná a bude plakať."
Rebeka sa pozrela maminke do očí, nabrala lyžicu polievkou a vyliala ju na stôl.
"Pac."
"Rebeka, ty chceš aby maminka plakala?"
"N-n."
"Tak prečo robíš zle? Prečo si škaredé dievčatko?"
"Jebeka nece papať pojevocku. Bude pakat!"
"Polievočku papkaj, ak chceš ak chceš rásť, chuť by na ňu bola, ale kde ju nájsť?" zanôtila maminka.
"Nie."
"Čo nie?"
"Necem." vopchala do polievky ruku a vylovila polovicu C-čka "To je co?"
"Cestovinka. Mňam. Daj si. Aaa, dvesto tridsať šesť."
"Necem cestonilku!" rozpučila písmenko o ucho zajačika na tričku.
"No ale teraz si už isto škaredá! Zajačik bude smutný a bude plakať." vzdychla,lebo takú škvrnu na tričku už neodstráni žiadny filter.
"Ja budem pakat!"
"Prečo by si plakala? to je výborná polievočka."
"Tak papaj ty pojevocku."
"No ja ťa tu s tým tanierom asi musím nechať a budem pozerať rozprávočku sama."
"Niiiee!" Rebeka hodila lyžicu o zem. Našťastie minula koberec.
"Tak a dosť! Ja ťa tu nechám aj s polievkou!" a odišla s očami na obrazovke. Rebeka vydala zvuk taký piskľavý, ako to dokážu len malé frustrované dievčatká.
"Keď bude tanier prázdny, môžeš prísť za mnou pozerať." zakričala maminka z obývačky.
O pár minút sa usmiata Rebeka objavila vo dverách a šúchala si rukou zajka na tričku.
"No ty si šikovné dievčatko!" potešila sa maminka a zamierila do kuchyne pozrieť sa na prázdny Rebekin tanier. Vydala taký piskľavý zvuk, aký dokážu vydať len nahnevané maminky. Celý kožušinový koberec bol poliaty červenou tekutinou. Bežala do obývačky, že to svojej dcérenke vytmaví. Rebeka sa schovala pod gauč. Maminka sa rozplakala, vrátila sa do kuchyne,rezignovane zdvihla zo zeme lyžicu, oblizla ju, a tak ju natiahlo, že si ani nestihla uvedomiť, že na dne Rebekinho taniera ostali len tri kúsky cestoviny: FUJ.