Cítim sa tak trochu ako spisovateľ. Lebo sedím pekne pod perinkou a pri teplom radiátore (och, veď mu to aj trvalo) a mám sa fajn. Napriek tomu, že neviem graficky nájsť ťažisko pri momente sily, cítim príjemnú rovnováhu.
V živote sa totiž dejú rôzne veci.
V mojom živote sa dejú samé dobré veci. Aspoň to tak vnímam. Odkedy sa našla v obrovitom nákupnom centre moja stratená peňaženka, mám pocit, že mám dlh voči vesmíru a snažím sa robiť ešte viac dobra ako pred tým. Robenie dobrých skutkov a čokoláda zlepšia človeku život o pár stupňov Celzia.
Ľudia sú prekrásni. Všední ľudia na ulici a v škole, v obchode a vo výťahu, všetci sú takí prekrásni. Každý ma v hlave vlastnú niť myšlienok, cestou sa odmotáva, zachytáva o stĺpy a rozbité telefónne búdky, kovové preliezky a ploty. Vracajúc sa zo školy, práce, obchodu, vlakovej stanice, namotávajú klbko naspäť. Ako Ariadna.
Pri tomto stĺpe som myslela na to, že moja dcéra potrebuje písanku na kontrolné diktáty.
Obchádzajúc túto budovu, rozmýšľal som nad farbou očí toho dievčaťa, čo šlo oproti, zelené, či modré?
Keď som šla po moste pred dvoma týždňami, cítila som krehnúce prsty, fúkalo a dosky mi vŕzgali pod nohami, človek má pocit, že spadne do Oravy a ja som nemala čiapku, do uší mi fúkalo, fúkalo...
Čo asi robí tá pani, čo býva v tomto dome? Možno sa práve rozpráva so sivou mačkou, čo sedáva na okne.
Klbká majú rôznu hrúbku, štruktúru a farbu, niekde sú zviazané s novou niťou, úplne odlišnou. Ľudia sú nádherní. Majú podobné aj odlišné problémy. Sú šťastní a smutní. A všetci do jedného sú krásni.
Čo asi toto ryšavé dievča s kočíkom? Má peknú čiapku a pod čiapkou určite myslí na svoju mamku a na výbornú čučoriedkovú bublaninu, ktorú práve doma pečie. Pridá do kroku.
Sú aj iné krásne veci okrem ľudí. Napríklad také baliace papiere. Voňavé, farebné a šuštiace.
A štrikované svetre.
A ockovia, ktorí všetkým spravia večeru.
A večere, ktoré všetkým spraví ocko.
Človeku prestane byť ľúto, že zmizol z niektorých myslí, že už nie je číslo jedna, keď chcú niekoho kreatívneho, kto kreslí. Ľudia sú nádherní vo svojej zábudlivosti. Tí, čo zabudnú, že im niekto ublížil, aj ockovia, ktorí dajú svojim dcéram lúhovať zelený čaj a nevšimnúc si,že je zelený lúhujú ho pol hodiny, aj tí, ktorí zabudli, že mali dať žiakom diktát a žiaci, ktorí si zabudli napísať domácu úlohu.
Si človek. A si krásny človek.
Len nezabudni, že ostatní ľudia sú tiež ľudia. A že sú to krásni ľudia. A všetko, čo robia, robia z nejakého dôvodu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára