Aténa.

Mám nové plavky.

Mám nové plavky, mám nové plavky, mám nové plavky! (to akože spievam a tancujem do toho víťazný tanec).

Tak.

Vysypala by som udalosti z rukáva maximálnym tempom, ale keďže ma obmedzuje, že rýchlopomalosť si čitateľ dokáže nastaviť aj sám, musím trochu zaimprovizovať. Aj by som mohla vynechávať medzery, abytobolotakénatisnuténaseba, ale z vlastnej skúsenosti viem, že také sa číta ešte pomalšie.

Som bola (tombola hahahaaaa!) smiešna Pomelovi ráno vo vlaku. Že sa skoro smial, keď ma uvidel a spomenul si, že sme si písali včera. Inak zo všetkých tém, čo boli rozoberané vo vlaku som sa vedela zapojiť asi do jednej, a tak som pozerala z okna, alebo na tú peknú ryšavku vedľa, ktorá nápadne pripomínala moju vicemiss. Len potom vystúpila a tak. A ja som inak parádna frajerka, lebo nosím jedlo, len to bolo smutné, že som doniesla len Filipovi, ale kto mal vedieť že aj Babrák a Pomčo tam budú, há?  (pomčo mi podčiarklo a babrák nie, je mi to ale na svete za prezývkovú diskrimináciu)

Sekáče sú strašne super, ale to viem len teraz, lebo pred tým som nevedela až tak, keď sa neviem okamžite chopiť prvej príležitosti a skús chodiť po sekáčoch s mojimi setrami! Len ten na váhu je smutné, že zavreli, ale aspoň Filip mohol zobudiť Ivu telefonátom, no... A teraz ani neviem, kam to všetko dám, keď sa to operie... No čo, dobrého oblečenia sa všade veľa zmestí. Trepem piate cez jedenáste a neviem či nie aj cez trináste, ale to snáď nie ani. Ajáj, som to ja ale šikovný rozprávač a zároveň lyrický hrdina!

"To je úplne divné. Čo je? Ja som tu na dissovanie, aby si vyselektovala z tých milión vecí, čo si si nabrala."

Okrem toho... Mám nové plavky, mám nové plavky (to akože zas to isté, hej?)

A dni sú také žiarivé! A ten náš starý český film pokračuje, sme proste pár, čo mu niet páru a kupujeme britské skautské rovnošaty ako na bežiacom páse! Lebo veď aj, čo iné by sa dalo robiť na bežiacom páse ako kupovať britské skautské rovnošaty? Behať? Aaale, nebuďte smiešni, to už z názvu "bežiaci pás" vyplýva, že sa na ňom kupujú britské skautské rovnošaty.

Šarkany, šarkany, drůbež. To nič, to som len mala chuť napísať.

A neviem, čo by som ešte povedala, mohla by som vlastne ešte o tom divnom obchode, čo v ňom bola kabínka, ktorá nebola kabínka, ale nejaká divná miestnosť s chladničkou a zrkadlom a policou s fotkami malého dievčatka a rozjedeným melónom. A ešte to aj nebol čistý sekáč, ale aj dokopy s etnoshopom a suvenírmi a neviem akými divošinami.

A ja mám riadnu náladu písať, ale tak sa mi nejako míňajú slová, míňajú, míňajú... Alee, vieš čo?

Mám nové plavky, mám nové plavky, čiernobiele bodkované, mám nové plavky! Juch!

A som v nich celý deň a po dome v nich pobehujem a je mi zima na kríž, teda vlastne na kríže, lebo na kíž, to môže byť zima tak maximálne Erike, lebo len ona je Ježiš.


Mám nové.




Už to mám napísané pol hodinu a stále neviem vymyslieť dosť dobré meno. Aténa je dosť dobré meno. Pre dieťa nie, ale pre článok, môže byť.