Lepším sa.

A ja sa mám tak dobre. Technicky som možno mimo, keď začínam text s "a", lenže drahí, koho to zaujíma? Mám sa dobre.

Tak to je, tak to bude, asi už naozaj rastiem. Teda... Nerastiem už dosť dlhú dobu,myslím telom. Osobnostne mi pomáha, že som sa rozhodla byť cieľavedomá a to bol prvý cieľ, ktorého som si bola vedomá.

Trochu sa lepším, keď zisťujem, aký som človek a aký by som mohla byť.

Pami mi povedala, že ma nespoznáva. Ale že v dobrom. Že jej Golbi o mne vravel, Vraj som veľmi šikovná a a ako sa jej podarilo mať takú dcéru (ha, keby jednu!), veď aj povedal, že sme sa jej vydarili všetky tri. Len na šport som ľavá. To by mohlo byť v jeho očiach to najpodstatnejšie, keď ma učí telesnú, a nie je, to je to, prečo si ho vážim ako človeka a učiteľa. Nie každý si prizná, že predmet, ktorý učí nie je najdôležitejší. Ale aj tak som bábovka a treba mi športovať. vraj.

Ale prosím! Začala som byť dobrou dcérou (stále nie najlepšou, ako ich mám dobehnúť, ach!), snažím sa. Lebo snaha je veľmi fajn. Oh fuj, čo to tu píšem za motivačné sračky. To je jedno, ja sa tak cítim, že by som mala rozširovať posolstvo! To si myslí každý. Ale ja fakt naozaj!

Prečo používam toľko výkričníkov? A kde sa tam nabralo toľko "že"? Prečo kladiem rečnícke otázky, keď ich neznášam?

Jednoducho, pomaly sa mením na osobu, ktorou túžim byť. Ach, a letné búrky, horúčavy a zmrzlina, len menej píšem, ako by som chcela, ale ako vidíš, drahý čitateľko, už to po kúsku naprávam.

Som ospanlivá. Cítim sa trochu ako vyrobená z medu, Aj med je taký ospanlivý. A je niekomu sympatický, žiarivý a teplý, niekomu nesympatický,prisladký a lepkavý. Niekedy je pekný a niekedy sa v ňom utopí osa. Osa osa osasa plus mínus rovná sa. Med.

V lese vonia ihličie a šuští. A v lete, v lete je horúco, vône sa šíria rýchlejšie a pri chate voňajú borovice.

V Lidli som videla Feldekovcov. Oni práve vchádzali, ja som práve vychádzala, niesla som pod pazuchou vrecko s buchtami. Ach škoda. Veď som fanúšik. Teraz boli na chate.

Píšem akési krátke odstavce, potrebujem si brúsiť gramotnosť, predsa sa stávam tým, kým chcem byť. Mala by som sa tým pádom ešte trošku viac venovať poézii. Okrem toho som fajn. Doma pomáham viac ako pred tým (no hej, stále nie najviac ako môžem, ale na všetko treba ísť postupne). V izbe mám poriadok.Musím sa už len naučiť nejaké časti z klasických dramatických diel. A trošku sa pozrieť aj na to prase (pražský seminár), nech nezakrpatievam ani na intelekte (haha, to sa ešte dá?), každopádne, ľudia ktorí nevedia správne používať internet z neho ohlúpievajú. Aj môj prípad nanešťastie.

Preto teraz čo?
No predsa
oblečiem vankúš
odnesiem plechovku
umyjem tanier
odložím stužky (teraz sa už nezapavučinujem)
a ešte sa rozhodnem, či si otvorím Prase, alebo Hamleta.






Ej,som to ja ale cieľavedomý človek. Doteraz som bola cieľanevedomá.