A keď sa kocúr vracia domov, myši... Myši... Well, jedna myš šla stanovať a druhá už druhý deň upratuje. A už je konečne pekne doma. Aj vonku je, ale za to ja nemám žiadne zásluhy.
Vzhľadom na to, že som včera nemala čo robiť (no hej, mohla som poupratovať to, čo om si nechala na dnes ráno, ale to sa neráta), piekla som cookies a ešte stále tu voňajú a mne už snáď z tej vôneani nie je dobre. Vetrám ako viem. Tými mojimi umytými-obliatymi-umytými-opršanými-umytými-opršanými-jaužnatokašlem oknami.
Včera sa diali mysteriózne veci. Okrem toho, že sa mi snívalo o jeleňoch premenených na kríky a tehotenstve, Hurajovcov prišiel okradnúť duch. Kráčal a šuchotal vrecom, no keď sa tam šli pozrieť, boli iba pozhadzované svetlá.
Dnes ráno som sa zobudila na to, ako nejaký ožratý idiot o pol ôsmej vrieska na z plných pľúc:
"Pičeeeeeeeeeeeeeee!"
Sa mi to podobalo na "Budíčeeek!" Tak som hneď chcela vyskočiť zo spacáku a obuť sa na rozcvičku, ale akosi som nebola v spacáku a nemala som pri posteli topánky. Ťažký život.
Bol to dobrý čas. Kým kocúr nebol doma, myslím. Včera sme obedovali pizzu. A mohli smechodiť domov neskoro v noci (nieže by som to využila, kde sa už len ja budem túlať po nociach. Ale tá možnosť!)
A mám sa tak. Dobre a dobre, ale trošku menej. Pretože keby bol každý deň lepší ako ten pred tým,už by som to psychicky nezvládala. A navyše, žila by som príliš rýchlo, honba za šťastím, veď to poznáš. Žijem si na sínusoide.
Dni sú dlhé, zohriate a voňavé. Je leto. To leto, čo o ňom snívam počas chladných tmavých decmbrových večerov, keď nespievajú vtáky a jedinou radosťou je trblietanie snehu, keď zima zachádza za nechty a nedá sa pred ňou ukryť, keď oziabajú nohy, vtedy sa teším na obdobie melóna a slobody od vymýšľania zložitých kombinácií oblečenia. Stačí mi vybrať jeden kus a to je všetko.
Two birds on a wire. Počúvam a trochu spievam. Susedia musia mať radosť. To majú za to, že o pol jednej vypekajú staromódne slovenské hity.
Toto leto je skoromodré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára