Máš smiešnu vodorovnú čiarku na nose. A červené líca. A strach z výšok. Vrátila si sa z túry vo veľkej nadmorskej výške. Zabudla si si doma desiatu a prišla si taká hladná, že si uprednostnila perkelt pred sprchou. Ale tvár si si neopláchla, aby si nemala šmuhy pod očami, takto máš nad obočím kryštáliky bielej soli. To všetko vidíš na tvári v zrkadle. Snažíš sa o vytlačenie malej vyrážky nad obočím. Kýchneš na zrkadlo a začneš sa smiať.
Taká si bola dnes večer.
Včera ti v škole pulzovalo čelo, tam kde začínajú vlasy, minulý týždeň si si dôkladne holila nohy a zmenou polohy zo zohnutej na vzpriamenú si sa silno udrela o sklenenú poličku, zatmelo sa ti pred očami a zabudla si na to. Spomenula si si v chemickej učebni, lebo tam hučal digestor a sklenená bolesť sa znovu ozvala. Na obed ste mali tri zemiakové placky a bolelo ťa brucho, boli veľké a mastné. Mala si mastné ruky, v pondelok si chcela prírodný rezeň, nie cestoviny, ale nemohla si sa zapísať.
A predvčerom. Predvčerom si prišla domov a chcela upratať v izbe, narazila si na látku, ktorú si nemala kam dať a tak si si z nej ušila sukňu. Potom si nemala kam dať tú sukňu a bola si smutná, že si ten plán vôbec nedomyslela. A strešným oknom v škole stále padajú také tie malé zlatisté semienka z neurčitej rastliny. Sú na laviciach a vo vlasoch.
A dnes doobedu si si zlomila necht v snahe ostať nažive. Objímala si skalu, ako keby to bola najmilšia vec tvojho života, aj keď to bolo naopak. A za celý deväťhodinový výlet si zjedla banán, kakaové rezy, tri bebe keksy a horalku a aj tak to bolo veľa, lebo si sa trochu bála, že to zhora, z tej skaly niekomu vyvraciaš na hlavu a to by nebola dobrá skutočnosť v tvojom ani jeho živote.
Ale bola si víťaz. Nikoho si neovracala, ani si nespadla a som na teba hrdá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára