Sneží. Páperovo, pomaly a rozprávkovo.
Dvadsiateho piateho apríla. A možno aj preto som taká pomýlená. Už som aj našla tri štvorlístky a teraz sneží. Dvanásty október - prvý sneh. Dvadsiaty piaty apríl - dúfam, že posledný sneh. široký rozptyl. Na Vianoce ani vločka.
Možno preto som taká zmätená, konečne mi spadli okovy zimy, rozpustili sa z ľadu na žblnkotavý potôčik a ešte som sa nestihla poriadne roztancovať po tráve a už je naspäť. Nechcem advent. Ale vianočné prázdniny by som brala. Chodím hore-dolu, viem toho málo a ešte menej sa učím. A najviac z toho všetkého jem. Toľko o mojom živote. Ale sú aj zaujímavejšie veci. Napríklad také kvadratické rovnice a Vietove vzťahy. A napríklad také zátvorky na anglickej klávesnici. Píšu sa takto: 9 a 0. Mriežky, mriežky, mriežky. A podnikateľský plán. Máme asi 10 minút na vymyslenie jedného, ale v našej skupine sa rieši len nejaká chata a nejaká Marta, ktorú nemajú rady, lebo má 14, vraj nie je pekná a každého len balí. A častice. A citoslovcia. Vari nie žblnk, či áno?
Ale veď vlastne som šťastná. Lebo som sa začala mať naozaj rada. Ono to nie je až také ťažké, vzhľadom na to, že som super, ale aj tak! O dosť krajšie je to dievča v zrkadle, keď sa usmieva, ako keď je rozmazané slzami. A celkovo. No a čo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára