Sa zobuď!

Bolo mi povedané, že mi spí blog. Tak som ho prišla zobudiť trochu. Už som chvíľu, maličkú chvíľku nebola v časovej tiesni, no ale potom sme sa vrátili tam, kde sme boli. Lebo upracpoličku a stôl a stolík a toto daj niekam a hento, lebo už len zajtra! Len zajtra a máme tu hostí. A príhovor si napíš a len tak mimochodom budúci utorok hráš v Žiline. A dnes je ôsmeho? Do piatku treba poslať Kežmarok. Fú. No a dvadsiateho druhého ideš do Prešova (po pšeničku). Ale vieš čo? Potom už len 8 dní a ideš!

Dobré ráno, Modrý blog. Ako si sa vyspal? Zle? Ja tiež dnes. Bolia ma zuby, tak radšej nejem. Nevravím, že sa mám zle, len to nie je také to modré. Stenu mám premaľovanú. Som očistená od čmáranín, minulostí a špinavosivej nálady niektorých začarbaných stenových citátov (mi tam vadili).

Začínam odznovu, odbiela, načisto, inak... Lebo môžem. Len som taký maliar-amatér, je to fľakaté a dosť neprofesionálne. No a čo!

Už len zaťať zuby, vykríknuť od bolesti, lebo do seba nezapadajú, všetko zas pekne zvládnuť a bude to. A nejako si vyriešiť problémy s komunikáciou, lebo už si to uvedomujem vyše roka a nerobím s tým nič. Nejaké šamanské veci so spaľovaním usušených hadích jazykov, alebo tak. Aj môj jazyk je usušený. 

A ocina zas napísali ako režiséra, lebo nás vôbec nepočúvajú. Už mu nezostáva nič iné ako to cez víkend zrežírovať. Hahaha.

Asi potrebujem spať, alebo tak. Vraj to nik iný nerobí, ale keď neviem zaspať vymýšľam slová na nejakú tému na všetky písmená v abecedce v cudzích jazykoch. Možno som cvok. Ale veď to už vieme dávno a aj tak ma všetci majú radi.Všetci okrem sekundánky, čo sa jej chce plakať zo mňa. Ale vieš, každému sa nezavďačíš.

A teraz ukladám blog zase k spánku. Ovocie a zelenina v angličtine. A tento raz možno nebude spať tak hlboko.