Späť

A dni sa rozplývajú ako šľahačka v teplej káve, plynule, potichu, jemne a sladko. Je tu málo priestoru na žitie a veľa na premýšľanie. Čo keby a čo ak, obliecť sa do všemožných situácií a skúšať si ich za zatvorenými viečkami. Navyše, oči sú tu jediné, čo sa dá zatvoriť. Je tu zima. Ale pokoj. Som doma a nechcem ísť domov. Tak to má byť.