Mala som za február jeden príspevok iba. Kde sa podeli moje pisateľské zručnosti, keď ich najviac potrebujem? Onedlho sa končí uzávierka na Literárny Kežmarok a ja stále nemám ani čiarku. lebo teraz je obdobie, keď sa chystajú všetky súťaže. Nacvičiť dve divadlá, naučiť sa 6 strán textu, napísať tri poviedky, zohnať zrkadlo bez zrkadla a to všetko... To predsa nie je len tak!
čoraz menej sa mi stáva, že niečo zažívam a poviem si, tak o tom musím napísať! Lebo čo ja viem? Mám sa modro neustále... Modré veci na modrom pozadí akosi zanikajú a ja už neviem... Plávajú mi v hlave žraloky.
Potom sa stanú také veci, čo sú výrazné, obrovské a dôležité maličkosti, to už si aj poviem, že o tom musím napísať, ale potom neprichádzajú žiadne vhodné slová. A čo sa mám pokrájať? V tomto stave opäť dokážem tri hodiny nehybne sedieť na stole a pozerať dolu z okna. A byť. A mať radosť aj z toho, ale zároveň nemať, lebo... Komu sa už chce? A pritom už končí zima, najnudnejšie obdobie s chladom pod nechtami a príroda mi nič nevnukuje. Mračí sa, zahmlieva, vykrúca a uteká mi spomedzi prstov, keď píšem. no tak čo?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára