Toto je úplne neslýchané, úžasné a blogunapísaniahodné, čo sa tu udialo dnes! A pritom to stálo len rumenec, jeden kus.
Počuješ to? To sú zvuky rúcajúceho rečového ostychu. To je krása. Nula problémov s vyslovením toho, čo mi chodí po rozume, alebo čo má trápi. Taký nový level dôvery, taká nová úroveň sebaporozumenia. Mám sa neskutočne modro. A trošku červeno. Ale to len moje líca. To nič. Aj tie už všetko prezdradia.
Je to fajn, vedieť sa vyjadriť. Aj keď to len tak spadne z modrého.
*Poznámka pre Luciu: Dá sa to bez alkoholu, naozaj, akože sa Kompitkráľ volám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára