Raz dva tri. Letíme. Prvý krát v živote sedím v lietadle. Je tma. Sedím pri okne a vidím malé svetieločká. Každých pár sekúnd sa otočím na Filipa a nadšene mu oznamujem, že sme vo vzduchu a je to krásne. Celý čas sa pokúšam odfotiť to, ale odrážam sa v okienku.
Počas letu zaspím. Zobudím sa so stŕpnutou nohou a stuhnutým krkom. So zlepenými očami rozbaľujem batožinu z potravinovej fólie a bolí ma hlava. Ale to vôbec nevadí. Lebo sme vo Fínsku. Spím v autobuse. O pol tretej ráno dorazíme do kempu a kým si umývam zuby, spoza jazera začne vychádzať slnko. Všetci sú napoly uchvátení a napoly zaspatí. Je nás tridsať a máme tri stany. Zaspím prvá zo všetkých a nemám ani tušenie, ako to všetko vyriešili. Keď sa zobudím, ostatní už v stane nie sú. Pandová maska mi skĺzla z hlavy.
Kráčame na raňajky. Nie sú vo vedľajšom dome a ani v tom ďalšom. A potom nie sú ani v poslednom dome na ulici a zahýbame do lesa. V lese nikde nič nie je. Iba skaly. Potom sa vynorí červená drevenica. Cítim sa ako v súbore amatérskych červených čiapočiek. V červenej drevenici sa vraj vyzúva. Pokryjeme podlahu topánkami a ideme sa napchávať jedlom zo švédskeho fínskeho stola. S hrncom v ruke sa obúvam a s rozviazanými šnúrkami si sadám na skalu pri ohnisku. Poznám tu presne troch ľudí. Štyroch, ak sa ráta aj intrenetové stalkovanie. Erika ma rozosmeje až mi skoro vytečie z úst mlieko. Vo Fínsku je krásne.
Vo veľkom kruhu stojí asi 120 ľudí a hrajú sa na kačičky. Patina patina patina qua qua. Po veľkej predstavovačke si nepamätám ani vlastné meno. Na zemi je veľa štrku. Všetci sa usmievajú. Asi sme už kamaráti, keď sme sa zoznámili.
Pokračujeme niekoľko dní spoločnými rozhovormi v lámanej angličtine a oboznamovaním sa s ostatnými kultúrami. A oťukávame Martinčanov. Večer sedíme spolu na móle pri oneskorenom západe slnka a vedieme hlboké rozhovory. Je krásne. Odfotila som ružovú oblohu, ako sa odrážala v mláke. Vyzerala hnedo.
Máme sa dobre a radi. Na terase sa socializujú ľudia okolo zástrčky vo vzdialenostiach, aké im povoľuje ich káblik. Prisadnem si k nim a počúvam ich rozhovory. Filip hrá v pásikavom tričku na gitaru a vyzerá ako z filmu. Je za ním jazero. Slnko svieti, ako keby nemalo nič lepšie na práci. A našívam si na rovnošatu nášivky. Školský prospech a Uzol dobrých skutkov.
Stojíme v rade na záchod a čistíme si zuby. Občas sa snažíme niečo povedať, ale len v Slovenčine, po anglicky mi nerozumejú ani keď mám prázdne ústa. Filip chodí za Španielmi a vraví im veci ako "Quiero comer tu abuela." a "Mi papá es un bocadillo." Španieli sa smejú. Učí Juliu povedať "Mám riť ako kamión," ale nedarí sa jej vysloviť riť.
Stojíme v rade na záchod a čistíme si zuby. Občas sa snažíme niečo povedať, ale len v Slovenčine, po anglicky mi nerozumejú ani keď mám prázdne ústa. Filip chodí za Španielmi a vraví im veci ako "Quiero comer tu abuela." a "Mi papá es un bocadillo." Španieli sa smejú. Učí Juliu povedať "Mám riť ako kamión," ale nedarí sa jej vysloviť riť.
Cez všetko svieti slnko. Ležíme na zemi a hľadáme uplatnenie oblakom. Dinosaurus jediaci brokolicu. A toto je delfín, ktorý sa snaží utiecť od ohňa.
Jeden deň leje ako z krhly. Všetci sú vytopení. Na červenočiapočkovej ceste je mláka po členky a možno hlbšia. Hráme sa hry v pršiplášťoch a šuštíme.
Chce sa mi strašne spať. Pokračovanie nabudúce, alebo možno nikdy. Uvidím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára