Vieš, že sa to dá. Ja to viem tiež.

Dýcham pomaly. Na rukách sa mi tvorí inovať, v hlave mi rastú cencúle. Ná-dych.

Dnes snežilo, snežilo ako z rozprávky. Za oknom. Potom oknom dnu, strešné okná sú zradné. Vý-dych.

V škole je dobre, zle, dobre, zle. Oknom prúdi ľadový vzduch, víri kriedový prach z katedry, nesie mi ho do nosa, do očí do uší. Pani profesorka? Ako sa tu dostal peľ? Veď sneží. To je žltá krieda, ty peľ.

 Zo školy kráčam, už nesneží rozprávkovo, ale iba tak polystyrénovo. Je sivo a pochmúrne. Je mi fuj. Pri dverách stretnem uja Hrome, pýta sa, či už som skončila, odpovedám, že konečne, on mi popraje pekný deň a otvorí mi dvere. Gerki stojí v strede izby, prezlieka sa, smeruje na výtvarnú. Keď odíde, urobíme s maminou tortu a prichystáme poháre na šampanské; Gerki má teoretické štátnice za sebou.

Príde starká. Sťažuje sa, že sa jej kamarátka vysmiala, že má detské náušnice. Po tme leží na masážnej posteli.

Vracia sa z výtvarnej. Ocino mi vezme šampanské, že ja to neviem. Buchne ho, mamina skríkne, ako by ju na nože brali, strašne sa zľakla. K oslavujúcim sa pridáva starký plus Roman. Prišla pizza. Všetkým je ťažko od žalúdka a ľahko od srdca.

"Oršuliak sa obesil, vedeli ste? Kolega mi vravel, že vedel že sa niekto obesí. Že fúkalo, fúkalo a on si myslel, že to nejaká kurva podbieľanská. A vidíš. To Oršuliak. A taký pracovitý chlap to bol."

Zahanbene sa smejeme. S výčitkami jeme pizzu.

Starý vtisol Margaréte do ruky desiatku. Vzpierala sa. Starký povedal, ale prestaň, podelíš sa s Agátkou!

Tu si žijem. V mojej malej orieškovej škrupinke na okraji sveta, kde dočiahne slnko aj cez noc a kde si radosť nájde cestu aj pomedzi zaprášené kusy stuchnutého nábytku. 

Ehm. To bolo dosť patetické. To preto, lebo počúvam sladkú hudbu.

čo chcem povedať, že môj život je pekný. Že sa cítim príjemne. Krehko, ale nezraniteľne, unavene, ale radostne.  Včera večer som si zabudla namastiť pery, keď som sa ráno zobudila, prvé čo sa mi stalo bolo, že mi praskla pera, lebo som sa usmiala. Aj cez šedé výpary, aj cez štrk na suchých cestách, aj cez pach v biologickej učebni, stále je ten život krásny.

Margaret mi poklepkala po pleci a dala mi 5 eur. Tu máš výplatu.