Pekný je svet.

Sneží ako z cukorničky.

Vo vlaku sedeli dvaja starí šediví páni oproti sebe a na podokennom stolčeku hrali magnetické šachy. Boli čarovní. Vystúpili v Nižnej.

Aj tí zubári sú na niečo dobrí, prečítala som celú knižku. A vymeškala 4 vyučovacie hodiny, ale to sa vynuluje.

Rada na dnes:
Nebuď na dne.

Vesmíry

Za veľmi zvláštnych okolností sa staneš matkou. Vôbec sa to nepáči tebe, ani tvojim blízkym, lebo nie si na to pripravená, ale keď už raz uvidíš nádherné bábätko, vôbec to neľutuješ. Žiješ s ním, staráš sa oň a ľúbiš ho. Rok. Dva. Je to najkrajšie dieťa, aké si kedy videla, lebo je tvoje.

Zrazu sa zobudíš v utorok ráno a žiadne dieťa neexistuje. Je ti to hlúpe. Nechceš sa nechať príliš zobrať obyčajným snom. Nedá sa to. Bola si úplne presvedčená, že máš najkrajšie dieťa na svete a ono je zrazu iba spletenec vnemov tvojho podvedomia.

Úplne vážne som dnes ráno prišla o syna. A nedokážem to pustiť z hlavy. Môj mozog ma psychicky týra.

Prvé dve hodiny máme protialkoholickú prednášku s dvomi psychologičkami a väčšinu času mám pocit, že som v nesprávnom vesmíre. Je mi veľmi do plaču.

Potom sa začnem spozitívňovať. Veď aj tento vesmír je celkom dobrý. Mám na sebe jednorožce a iné a majú ma radi všetci ľudia. Na chodbe náhodne narazím na Masnicovú, povie mi: "Aká si pekná, Agátka." Je tu pekne. V tomto vesmíre., Svieti slnco a sú pozametané chodníky. Už sme veľké dievky.

Cestou domov ma rozfukuje na všetky strany. Pri základke stretnem stádo malých divokých chlapcov. Šepkajú si navzájom "Zakývaj jej, zakývaj jej!" Zakývajú mi. Odkývam im. O kúsok ďalej ma dobehne jedno chlapčiatko (najviac 9-ročné) a poprosí ma, nech ho objímem. Objímem ho. Veľmi sa mi poďakuje a uteká späť ku kamošom. Rozhodla som sa, že tento vesmír sa mi páči viac. Nemám na výber.

Mmm.

Mala som meniny včera.
Môj život je krásny.
Mňam, veterník.
Mňam, nutella.
Mám skvelú triedu.
Milovaný ma má rád.
Matematika mi nejde.
Modrá.
Modrá.
Myšlienky mi odbiehajú.
Mikromimikry.
Múr nárekov, obnaženecký múr.

Mama ma má.
Ma odhalila, že som spala vo svetri

Mmm.

Maľujem.
Modrá.
Modrá.
Miešam jogurt.
Makovník natieram mixom.
Mňam.

Myslím.
Mám sa.
Mám sa malátne a šťastne.

Vieš, že sa to dá. Ja to viem tiež.

Dýcham pomaly. Na rukách sa mi tvorí inovať, v hlave mi rastú cencúle. Ná-dych.

Dnes snežilo, snežilo ako z rozprávky. Za oknom. Potom oknom dnu, strešné okná sú zradné. Vý-dych.

V škole je dobre, zle, dobre, zle. Oknom prúdi ľadový vzduch, víri kriedový prach z katedry, nesie mi ho do nosa, do očí do uší. Pani profesorka? Ako sa tu dostal peľ? Veď sneží. To je žltá krieda, ty peľ.

 Zo školy kráčam, už nesneží rozprávkovo, ale iba tak polystyrénovo. Je sivo a pochmúrne. Je mi fuj. Pri dverách stretnem uja Hrome, pýta sa, či už som skončila, odpovedám, že konečne, on mi popraje pekný deň a otvorí mi dvere. Gerki stojí v strede izby, prezlieka sa, smeruje na výtvarnú. Keď odíde, urobíme s maminou tortu a prichystáme poháre na šampanské; Gerki má teoretické štátnice za sebou.

Príde starká. Sťažuje sa, že sa jej kamarátka vysmiala, že má detské náušnice. Po tme leží na masážnej posteli.

Vracia sa z výtvarnej. Ocino mi vezme šampanské, že ja to neviem. Buchne ho, mamina skríkne, ako by ju na nože brali, strašne sa zľakla. K oslavujúcim sa pridáva starký plus Roman. Prišla pizza. Všetkým je ťažko od žalúdka a ľahko od srdca.

"Oršuliak sa obesil, vedeli ste? Kolega mi vravel, že vedel že sa niekto obesí. Že fúkalo, fúkalo a on si myslel, že to nejaká kurva podbieľanská. A vidíš. To Oršuliak. A taký pracovitý chlap to bol."

Zahanbene sa smejeme. S výčitkami jeme pizzu.

Starý vtisol Margaréte do ruky desiatku. Vzpierala sa. Starký povedal, ale prestaň, podelíš sa s Agátkou!

Tu si žijem. V mojej malej orieškovej škrupinke na okraji sveta, kde dočiahne slnko aj cez noc a kde si radosť nájde cestu aj pomedzi zaprášené kusy stuchnutého nábytku. 

Ehm. To bolo dosť patetické. To preto, lebo počúvam sladkú hudbu.

čo chcem povedať, že môj život je pekný. Že sa cítim príjemne. Krehko, ale nezraniteľne, unavene, ale radostne.  Včera večer som si zabudla namastiť pery, keď som sa ráno zobudila, prvé čo sa mi stalo bolo, že mi praskla pera, lebo som sa usmiala. Aj cez šedé výpary, aj cez štrk na suchých cestách, aj cez pach v biologickej učebni, stále je ten život krásny.

Margaret mi poklepkala po pleci a dala mi 5 eur. Tu máš výplatu.