Sneží ako v rozprávke za oknom. Sneží tak, ako dvanásteho októbra, ale teraz je to na mieste.
Šli oproti mne takí dvaja. Dievča držalo chlapca za rukáv vetrovky. Dohovorilo vetu, niečo ako: "Tú dvojku mi nakoniec neuzatvorila." Potom sa otočila na chlapca a povedala: "Veď daj mi ruku!" Chlapec vytiahol ruku z vrecka a vložil ju do dlane dievčaťu.
"Kde máš rukavičky?"
"A ty kde máš, aby si mi ich mohol dať?"
"Čo?"
"Rukavice!"
"A čiapku by si nechcela, aby som ti dal?"
Potom už nešli oproti mne, už kráčali za mojim chrbtom. Sledovala som vločky a bola som šťastná, že nemusím byť ani jedným z nich.
To stačí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára